Veronika Žilková: Ak si chcete zachovať zdravý rozum, musíte oň bojovať

Život sa s ňou za päťdesiatpäť rokov ani náhodou nemaznal. Česká herečka Veronika Žilková toho zažila viac než dosť. No je živým dôkazom, že ženy sú často silnejšie ako si myslia.

Jednoducho, občas sú dni, keď si treba povedať, že stále môže byť aj horšie. V prípade Veroniky Žilkovej však platí, že vekom sa to lepší.

V nedeľu oslávi päťdesiate piate narodeniny a so smiechom konštatuje, že sa v živote riadi heslom No news, good news (žiadne správy, dobré správy): „Som rada za každý nový deň, ktorý prebehne, skončí sa a nestane sa žiadna tragédia. Mám veľmi dramatický život, takže som šťastná za stojatú vodu, ktorá sa mi, bohužiaľ, ani vlastne nikdy nepodarila. Ja si ani nič neprajem, ani o ničom nesnívam. Beriem každý deň taký, aký je, a ďakujem zaň.“ Jediným jej narodeninovým želaním teda je, aby jej život prihral aspoň zopár pokojných rokov bez komplikácií.

Prijať život, aký je

V prípade Veroniky Žilkovej je však takéto želanie viac než trúfalé. Jednoducho nepatrí medzi osoby zrodené pod šťastnou hviezdou.

Aj keď jej mnohí závidia úspech a slávu, ona sama by ju okamžite vymenila za pokoj. Žiaľ, nejde to.

„Nedá sa povedať, tvoj problém je menší než môj. Žene v Afrike hrozí nebezpečenstvo od jedovatého hmyzu, žene v Európe stresy, ktoré prináša moderná civilizácia. Ak si chcete zachovať zdravý rozum, musíte oň bojovať,“ vysvetľuje herečka.

„Dnes už viem, že sily si treba rozumne rozvrhnúť a nestresovať sa tým, čo momentálne nedokážete riešiť, napríklad, že máte veľký zadok, vrásky, nemáte chlapa či prácu, ktorú by ste chceli... Ide o to prijať svoj život taký, aký je, aj daný deň so všetkým, čo prináša. Inak sa utrápite a ustresujete. Riešte len to, čo momentálne dokážete.“

Na problémy upratovaním

Má za sebou tri manželstvá, pričom to posledné trvá dodnes. Adoptovala si dve deti, ktoré po dovŕšení dospelosti svoju náhradnú mamu kontaktujú len sporadicky.

Syn Melichar sa narodil s vývojovou chybou a zomrel ako polročný. Bojovať musela aj o život druhorodeného Cyrila, ktorý sa narodil bez bránice. Život mu zachránila až transplantácia.

Na začiatku tohto roka po rozsiahlom infarkte zomrel jej exmanžel, s ktorým mala dve deti. A to je len čiastkový výpočet polienok vrhnutých pod nohy.

„Keď nevidím riešenie problému, začnem upratovať. Napríklad na povale, kde sa mi otvorí iný svet – staré detské topánočky, lyže, škatuľky... Mozog odstúpi od problému, príde na iné myšlienky a často celkom nečakane aj na jeho riešenie.“

Na herectvo omylom

Aspoň časť životných rozumov nabrala Veronika Žilková počas krátkeho štúdia psychológie na filozofickej fakulte.

„To, že som sa stala herečkou, bola náhoda. Keby ma na psychológii neotrávila skúška z teórie riadenia podniku, tak by som nešla hľadať niečo iné. Bola to náhoda a omyl súčasne, pretože som na hereckú fakultu išla omylom. Hľadala som únik, bolo to skôr niečo ako happening,“ komentuje výber svojej budúcej profesie.

Pravdou však je, že k umeniu inklinovala už od detstva. Jej otec bol známym propagátorom hry na zobcovej flaute.

Na ňu v súbore Chorea Bohemica hrala aj malá Veronika, aj táto skúsenosť sa jej neskôr zišla na doskách, ktoré znamenajú svet.

Všestranná herečka

Žilkovej divadelná kariéra mala v skutku netradičný štart. „V roku 1982 som spadla zo schodov rovno k nohám vtedajšieho riaditeľa Činoherného klubu Vladimíra Procházku, ktorého sprevádzal vtedy mladý režisér Ivo Krobot. Pretože práve hľadali záskok za Libušu Šafránkovú, zrejme pri svojich nohách našli, čo hľadali a ja som dostala za svoj skok záskok,“ smeje sa dnes pri spomienkach herečka.

Dodnes stvárnila stovky divadelných, filmových a seriálových rolí. V každej ďalšej dokazuje, že je mimoriadne všestranná.

Rovnako vie excelovať v drámach aj v komédiách. Istý čas sa dokonca autorsky spolupodieľala na úspešnej televíznej šou Tele Tele.

Manželstvá

Len dva roky po schodiskovej príhode sa herečka vydávala za reklamného režiséra Jiřího Hanycha, o rok neskôr sa im narodila dcéra Agáta: „A pritom som robila kariéru ako herečka... Bol celkom zázrak, že sa mi to podarilo. Bolo to však zbytočne zložité obdobie pre nás oboch, potom sme sa aj tak rozviedli, pretože sme neboli zrelí na dlhodobý vzťah,“ hovorí Žilková.

Druhýkrát sa pred oltár postavila ešte v tom istom roku ako sa rozviedla. Jej manželom sa stal stavebný technik Marek Navrátil a jej život nabral nečakaný spád.

Narodili sa im dve deti a ďalšie dve si adoptovali. A to babička herečku varovala, aby sa nikdy nevydala, nedajbože, aby mala deti.

Veselá rodinka. Agáta už urobila zo svojej mamy babičku. (zdroj: idnes.cz)

Odplata Pánu Bohu

Nájsť odvahu adoptovať si deti z detského domova, keď už doma máte tri vlastné, nenájde každý.

Žilková však na to mala dôvod. Syn Cyril sa jej narodil s chýbajúcou bránicou, lekárom sa boj o jeho život podarilo vyhrať až po transplantácii.

„Dlho sme netušili, či sa ho vôbec podarí zachrániť. Vtedy som si povedala, že keď všetko dobre dopadne, musím to Pánu Bohu nejako odplatiť. Tak sme si dali žiadosť na adopciu. Šli sme do domova pre dievčatko, ktoré nám vytypovali. Na chodbe sme ale stretli Markétu a Honzíka a pre mňa to bola láska na prvý pohľad.“

Láska na tretí pokus

Obaja sú už dnes dospelí a samostatní. Dokonca až tak, že sa v jednom z rozhovorov herečka posťažovala, že sa ozývajú len sporadicky.

„Celkom ich chápem. Sú už dospelí a chcú žiť svojím životom. Tiež vždy ťažko niesli mediálnu pozornosť okolo mojej rodiny. Už nechcú byť tými deťmi z detského domova, ktoré vychováva Veronika Žilková, ale dospelými ľuďmi s vlastnou históriou.“

Keď sa už zdalo, že sa počet detí zastaví na konečnom čísle päť, herečke skrachovalo aj druhé manželstvo a zo stretnutí so spolužiakom z vysokej školy Martinom Stropnickým sa postupne začal rysovať vážny vzťah.

V roku 2005 sa im narodila spoločná dcéra Kordula. „Aj keď som mala štyridsaťštyri rokov, bol to najkrajší pôrod zo všetkých,“ komentovala príchod bábätka na svet.

Najväčšia rana osudu

O dva roky po Kordulke sa Žilkovej a Stropnickému narodilo ďalšie dieťatko. Synovi, ktorý dostal meno Melichar, lekári ešte v maminom brušku diagnostikovali vážnu vrodenú chybu bránice.

Bez prístrojov dýchať nemohol a práve to sa mu stalo osudným. Pol roka od jeho narodenia čakalo hercov to najťažšie, čo môžu prežiť dvaja ľudia.

Syna pochovali. Skúška to bola aj pre ich vzťah, ktorý túto katastrofu našťastie ustál: „Odvtedy je náš vzťah hlbší. V krízových situáciách to tak býva. Buď sa dvojica rozíde, alebo sa ich vzťah posilní,“ mieni Žilková.

Tolerantná manželka

Rok po tejto nešťastnej udalosti si dvojica povedala aj oficiálne áno.

„S Veronikou sme si povedali, že sa vezmeme. Len bude trošku komplikované nájsť vhodný dátum. Pri počte členov našej rodiny má totiž každý druhý deň niekto sviatok a tiež musíme chodiť so psom. A navyše by sme chceli zvoliť mesiac, kedy sme sa ešte nebrali,“ žartoval Stropnický na vlastný účet ešte pred sobášom.

A vedel o čom hovorí, do rodiny priviedol aj svoje tri deti z predchádzajúceho manželstva.

Razom sa teda zo Žilkovej stala deväťnásobná mama a priznáva, že k tretiemu manželstvu už pristupuje s väčším nadhľadom: „Muž a žena si nikdy navzájom úplne neporozumejú, lebo každý z nás hovorí inou rečou. Z toho vyplýva, že som tolerantnejšia a na niektoré veci ani nereagujem, lebo viem, že by to bolo zbytočné.“

Kainovo znamenie

Množstvo tolerancie v sebe musela nájsť aj keď jej manžel vstúpil do politiky a stal sa ministrom obrany.

Okrem faktu, že ho takmer nikdy nemá doma je horšie, že ich dom sa z času na čas stáva terčom nahnevaných ľudí.

Veronika Žilková nepatrí k ženám, čo sú ticho: „Stále jazdím metrom, zatiaľ čo muža každé ráno odváža služobné auto. Inak sa mi viac príležitostí skôr zavrelo, ako otvorilo. Našťastie som na nepriazeň ľudí zvyknutá. Všeobecné opovrhnutie herečkou, ešte k tomu tou, ktorá má okolo seba umelú realitu vytvorenú bulvárom, je mi dobre známe. V našich končinách je byť hercom skoro Kainovo znamenie. A v tomto smere sa v mojom živote nezmenilo nič,“ nedáva si servítku pred ústa.