Milan Markovič. (zdroj: archív)Všetky ostatné (svokra, šéf, rodičovské združenie), to je len folklór. Tak ako nás počítače neodbremenili od papierovania, tak nás nezbavili ani nevyhnutnosti navštevovať ten či onen úrad.
Ani internet nie je všemohúci, a tak z času na čas treba vytiahnuť päty z domu a zaklopať kamsi na akési dvere ohľadom takej či onakej záležitosti.
A napriek tomu, že úradníci sú stále väčšinou štátni zamestnanci, a teda platení z našich daní, nezriedka ešte i dnes narazíme na „individuality“, ktoré nám celkom jasne naznačia, ktože je tu pánom a kto poddaným prosebníčkom.
Nechcem sa tým zaoberať; ak to pripustíme, nuž čiaže je to asi chyba...
Návšteva u lekára (vyčkávanie pred ambulanciou, na nemocničnom oddelení), to je vec ešte háklivejšia. Lebo na úrade, tam ešte priam o život nejde.
U lekárov takých aj onakých som toho zažil celkom dosť. Najmä pre pomerne časté návštevy s mojou maminou v posledných rokoch jej života. Chvalabohu, dožila sa deväťdesiatich piatich rokov, takže sme sa po tých dlhých chodbách azda nenachodili celkom zbytočne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
