Už zajtra má veľký deň. Osemdesiate piate narodeniny český multi umelec Jiří Suchý oslávi koncertom, novým trojalbumom aj dokumentom, ktorý bude mať v televízii premiéru.

Energie má stále na rozdávanie, a aj keď ho občas potrápi zdravie, zošit a pero sú jeho vernými spoločníkmi. Nápady na predstavenia či texty piesní sa mu v hlave hmýria tisíce.

Len pred pár dňami médiami prešla správa o kolapse Jiřího Suchého. Zdravotníci ho doviezli do nemocnice priamo z predstavenia.

Všetci mali obrovský strach, len samotný aktér mal stále chuť žartovať. Jednoducho pozitívnu myseľ nezastrie ani mdloba.

„V pondelok som sa na scéne klatovského divadla dopustil akéhosi kolapsu. Viem, bolo to odo mňa neprofesionálne, ale chcem vás uistiť, že ja som o žiadny kolaps nestál, dostavil sa proti mojej vôli,“ komentoval Suchý.

Priznal, že bola len otázkou času, kedy to príde, keďže aj v tomto požehnanom veku režíruje, prepisuje, kreslí, učí sa úlohu a má krátko pred premiérou.

„Do toho na mňa novinári všetkého druhu usporiadali lov, a to len preto, že budem mať akési narodeniny, o ktoré som sa nijako nezaslúžil, prišli ako ten kolaps, nepozvané,“ dodal s humorom sebe vlastným.

Starnutie si pripomína

Našťastie tuhý korienok nerozhádže „akýsi kolaps“ a už pár dní po udalosti Jiří Suchý stál opäť na pódiu svojho milovaného Semaforu.

Odporúčania o tom, že by na seba mal dávať pozor, viac oddychovať a šetriť sa púšťa jedným uchom dnu a druhým von.

„Ja vždy hovorievam: Nefajčím, nepijem a nešportujem a tomu vďačím, že som fyzicky fit, ale v poslednom čase si uvedomujem, že si musím starnutie pripomínať, aby som sa s ním nejako vyrovnal,“ vyhlásil oslávenec.

Zároveň sa v jednom rozhovore vyjadril, že mal plán ako ešte počas života nahovorí svoju smútočnú reč a vloží ju do závetu, aby ju pri poslednej rozlúčke pustili: „Zvažoval som, že by som tých ľudí rozosmial, teoreticky by sa mi to páčilo. No ale, len nech si poplačú, však áno.“

Keď nepracuje, je nervózny

Je skutočne obdivuhodné, že Jiří Suchý stále disponuje množstvom viac či menej bláznivých nápadov a že má aj po rokoch stále chuť ich realizovať.

„Priznám sa, že nikde žiadnu silu neberiem. Som taký. Od prírody som tak uspôsobený. Nevedel by som byť iný. Často sa ma pýtajú, kde beriem energiu. Neviem. Neberiem ju. Som workoholik, čo je tiež niekedy trošku nepríjemné. Nedokážem odpočívať, a strašne rád by som,“ vysvetľuje.

„Odpočívam iba tak, že spím. To je jediný spôsob. Keď napríklad ideme k moru, tak sa natiahnem, ale na druhý deň si už idem kúpiť zošit a začnem písať, pretože začnem byť nervózny. Pritom nikdy nie som nervózny, doma a podobne, ale len čo na mňa padne možnosť zaháľať, tak začnem byť nervózny a musím začať niečo robiť.“

Od legionára k umelcovi

Svoje umelecké nadanie prejavil Jiří Suchý už v šiestich rokoch. „Kreslil som do svojho časopisu, čo bol zošiť, ktorý som nazval Zlatá mladosť,“ smeje sa pri spomienke na svoje detské začiatky.

„Ale najskôr som chcel byť francúzskym legionárom, pretože mali krásne modré uniformy a baret bokom na hlave. A tak som aj ja svoju rádiovku nosil rovnako. A tiež som chcel byť chemikom a neskôr som chcel robiť pre kreslené filmy, ale nevzali ma.“

Svoju pracovnú kariéru nakoniec začal v reklamnej agentúre ako grafik. Jedným z jeho kolegov bol aj Viktor Sodoma starší, ktorý s manželkou spieval a založili si skupinu: „Ja som pre nich začal písať a neskôr aj spievať.“

Náhrada za Šlitra. Jitka Molavcová zaplnila miesto po Suchého boku. (zdroj: Zlín Film festival)

Sedem malých foriem- Semafor

Tým sa začala dlhoročná kariéra, ktorá neskončila prakticky doteraz. Herec, autor a hudobník mal sotva tridsať, keď spoločne s Jiřím Suchým a priateľmi založili divadlo Semafor.

Chceli hrať sedem malých foriem, z čoho vznikol aj názov, no po pár sezónach pochopili, že venovať sa aj filmu, bábkam či džezu je mimoriadne náročné. Koniec koncov rôznorodosť vôbec nebola potrebná.

Už prvými činohernými predstaveniami zaujali divákov natoľko, že im jeden žáner bohato stačil.

A niet sa čo čudovať. Suchého bravúrne texty, Šlitrova nezabudnuteľná hudba a tie najväčšie herecké hviezdy katapultovali Semafor na výslnie.

„Mali sme šťastie, že sme začínali v časoch socialistickej kultúry, ktorá liezla ľuďom krkom. Spievali sme pesničky o malom hlúpom psíčkovi a ľudia boli šťastní, že im niekto servíruje niečo iné než to, čo im bolo denne servírované z rádií.“

Slabosť pre pekné dievčatá

Divadelnými doskami Semaforu prešli také mená ako Karel Gott, Hana Hegerová, Waldemar Matuška či Miloš Kopecký. Konkurzy, ktoré Suchý so Šlitrom organizovali sú dodnes pamätné a príhody z nich sa rozprávajú na požiadanie.

Eva Pilarová, jedna z hviezd Semaforu, hovorí: „Suchý bral ako samozrejmosť, že dotyčná dáma dobre spieva, ale keď k tomu ešte mala aj pekné nohy a dokonca dlhé blond vlasy, bol vo vytržení.“

Platilo to samozrejme aj na ňu i na Naďu Urbánkovú, ktorá k tomu dodáva: „Keď bola slečna na prvý pohľad krásna, pán Suchý sa len modlil, aby aj niečo vedela.“

Jiří Suchý s odstupom času priznáva, že sa mu niekoľkokrát stalo, že ho trošku zradil odhad.

„Stalo sa to u Jiřího Korna. Robil u nás konkurz, ale nevzali sme ho. Podobne to bolo aj s Jitkou Molavcovou, ktorú sme ale nakoniec vzali a nabralo to nevídané obrátky.“

Nový začiatok

Práve Jitka Molavcová je dlhé roky Suchého hereckou partnerkou. Dvojica Jonáš a Melicharová bola pôvodne z núdze cnosť. Za jej vznik mohla najsmutnejšia udalosť v dejinách divadla, smrť Jiřího Šlitra.

Tá je dodnes opradená rúškom tajomstva.

„Myslím si, že to bola nešťastná náhoda, stopercentne to nebola samovražda,“ mieni Suchý.

„Bol pre mňa veľmi dôležitý. Brilantne pochopil atmosféru každého textu. Vedel ma nasmerovať a vyhecovať. On bol mozog našej spolupráce.“ Po jeho smrti sa Jiří Suchý musel rozhodnúť, čo bude s divadlom.

„Život je už raz taký. Tak som to bral. S ničím som si nerobil starosti. Vedel som, že situácia je takáto a išlo o to, či chcem pokračovať alebo nie. Keď Jiří Šlitr zomrel, vedel som, že keby som divadlo nechal, tak by som urobil radosť tým hodnostárom hore a povedal som si, že to im nedoprajem, lebo na to čakajú. Stačilo toto a išiel som ďalej.“

Komik so smútkom v duši

Šlitrova smrť však nebolo jediná rana osudu. Do smiechu mu rozhodne nebolo ani keď podpísal petíciu Niekoľko viet alebo odmietol podpísať Antichartu.

Vtedy sa stal tŕňom v oku vtedajšieho režimu, ktorý obmedzil vydávanie jeho pesničiek, knižiek a počet vystúpení v televízii.

Musel sa vyrovnať aj so smrťou svojho polročného dieťaťa a neskôr i prvej manželky, kostýmovej výtvarníčky, ktorá pracovala takisto v Semafore.

„Vtedy som sa musel na dve hodiny od všetkého oslobodiť, diváci si predsa zaplatili a ich moje problémy nezaujímali. Tým, že som komik, to bolo trošku komplikované. Musel som ľudí rozosmievať. Zdôvodnil som si to tým, že je to vlastne krásne, keď ten svoj súkromný problém na chvíľu odsuniem, prekonám.“

Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Hereckú dvojicu rozdelila až smrť. (zdroj: archív)

Svadba pre bulvár

Druhýkrát sa umelec oženil v roku 2006. Mál krátko pred sedemdesiatymi piatymi narodeninami a svojou svadbou plnil stránky bulvárnych novín ešte dlhé týždne.

Za manželku si vzal o štyridsaťšesť rokov mladšiu Markétu. Tú spoznal v divadle Semafor, kde vtedy ako študentka robila uvádzačku, neskôr učila na gymnáziu. Mnohí tomuto vzťahu prorokovali krátke trvanie a mali žiaľ pravdu. V roku 2013 sa dvojica rozviedla.

Dôvodom mala byť túžba po potomkovi, ktorú už Suchý manželke nevedel splniť.

„Už na to nemám vek, tak som jej dal voľnosť. Myslím, že sa nehodí, aby môj päťdesiatročný syn mal ešte súrodencov.“

Najžiadanejšie sú táraniny

A tak nerušený rodinou sa môže opäť venovať tomu, čo má najradšej - tvorbe a divadlu. Doteraz vytvoril stovky divadelných predstavení a tisíce piesní. Malé kotě, Včera neděle byla, Tereza či Purpura, to je len zlomok hitov, ktoré si spieva niekoľko generácií.

„Ach, tá láska nebeská alebo Blues pro tebe - to by napísal aj blbec. Hovadiny, tie uspeli u ľudí. Rytmicky sú tie piesne v poriadku, ale obsahovo sú to hrozné táraniny,“ hodnotí svoje najväčšie hity ich autor.

Zberateľ

Či už sú táraniny alebo nie sú, sú stále žiadané a fanúšikovia Jiřího Suchého veria, že sa dočkajú aj ďalších. Kým sa tak stane, zostáva im počúvať množstvo výberových albumov.

Jeden z nich vyšiel aj v týchto dňoch pri príležitosti autorovho jubilea, ktoré by najradšej premlčal. Istotne sa však poteší darčekom. Ako zberateľovi vojenských prilbíc sa snažia najbližší a priatelia venovať vždy nejaký kúsok.

„Dnes mám doma švajčiarsku aj mexickú prilbu a moja zbierka stále rastie. Veľa ľudí sa ma pýta, ako ja – pacifista – môžem zbierať prilby. Vždy im poviem, že veď z nich sa nestrieľa, ale, naopak, pomáhajú zachraňovať ľudské životy,“ uzatvára Jiří Suchý.

Mladík. Semafor založil, keď nemal ani tridsať. (zdroj: Taras Kuščynskyj)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.