Herečka patrí k zázrakom prírody. Napriek pokročilému veku nielenže pracuje, ale je i plná energie, srší humorom a vyžaruje optimizmus. Umenie je jej svetom už vyše šesťdesiat rokov a divadlo ju neprestáva robiť šťastnou. Rovnako však zbožňuje i literatúru.
Mária Kráľovičová sa aj rok pred deväťdesiatkou teší na každé nové ráno a na rozdiel od svojich vrstovníčok nerieši, kde ju bolí a kde pichá. Okolie ohuruje aj svojím príťažlivým vzhľadom.
„Možno je to tým, že som Záhoračka, možno že je to z toho zélá, (Smiech). Ja som však aj veľmi veľký optimista a teším sa na každé nové ráno. Že sa niečo naučím, že stretnem múdrych ľudí a že od nich niečo získam, hoci som už taký dinosaurus," prezradila so smiechom pani Marína v rozhovore pre portál feminity.sk.
Pri pohľade na knižnicu ju vždy strasie
Dnešné ženy považuje za múdre a pekné. „Vedia sa obliekať. Veď ostatne, vždy sa hovorilo, že Slovenky sú veľmi pekné."
Obdivuhodné je, že je stále aktívna a aj voľný čas trávi zmysluplne.
„Najradšej na svete čítam. Odkedy som sa to naučila, odvtedy len čítam a vždy mi je ľúto, že už žijem poslednú etapu života. Lebo keď sa pozriem na knižnicu, stále ma strasie, kedy to ešte všetko stihnem."
Pohľad za seba by ju spomaľoval
Herečka nepovažuje za múdre obzerať sa stále len dozadu. Ešte vždy má silu venovať sa najmä budúcnosti.
„Ešte stále sa dívam dopredu, nezaoberám sa tým, čo bolo. Za mnou je strašné kusisko života, ale ja sa práve preto ponáhľam dopredu, aby ma to nespomaľovalo. Herec Hugo Haas povedal, že herectvo je krásna duševná choroba, z ktorej sa žiaden herec nechce a nemôže vyliečiť. Ani ja," naznačila pred časom v médiách dáma, ktorá už v divadle prežila tisícky životov.
Herečka telom i dušou. Divadlo je jej životom už vyše 60 rokov. (zdroj: ČTK)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
