Janko Koleník je jednou z hlavných postáv v novom seriáli Za sklom, ktorý na Jojke odštartoval včera večer. A treba uznať, že mu to v koži policajta veľmi pristane. Ako sa mu na seriáli pracovalo a prečo pri nakrúcaní dostal nakladačku, to nám prezradil v rozhovore.
V novom seriáli je z vás policajt. O tomto povolaní sníva mnoho chlapcov, aj vy ste k nim patrili?
– Priznám sa, že povolanie policajta ma nelákalo. Chcel som byť radšej poľnohospodárom, alebo v iných prípadoch vodič autobusu, ale aj kolotočiar, cirkusant. A pri tom som aj zostal.
Čo vás na ponuke do seriálu Za sklom zaujalo, že ste si povedali: „Áno, idem do toho“?
– Seriál má iba osem častí. To znamenalo viac času na výrobu a prípravu. Nakrúcal sa už filmovým spôsobom. Scenár je inšpirovaný skutočným príbehom dvoch policajtov a je veľmi aktuálny. Postavy sú dobre napísané a mohli sme si vyskúšať dobré autá, naučiť sa niečo z boxu a vôbec dozvedieť sa viac o práci vyšetrovateľov.
Keď pôjde do tuhého, budete ten zlý alebo dobrý policajt?
– Nejdeme týmto smerom. Chlapi, ktorých hráme, sú zapálení pre svoju prácu a spravodlivosť. Sú v tom aj osobné ambície. Často silné natoľko, že sa im situácia vymyká z rúk. A ich snaženie sa končí problémom v zmysle, že spravodlivosť dosahujú protizákonným spôsobom.
Aké máte skúsenosti s reálnymi policajtmi? Pri kontrole im hneď dôjde, koho majú pred sebou, alebo to chvíľu trvá?
– Nespolieham sa na to, že by ma mali identifikovať aj bez občianskeho preukazu. Pokiaľ sa dopustím priestupku, nevyjednávam. Beriem si to na zodpovednosť.
Máte aj nejaký pamätný konkrétny zážitok z kontaktu s príslušníkmi?
– Keď som si raz zabudol na streche auta peňaženku, ktorú som pravdaže počas jazdy stratil. Vybral som sa ju hľadať po tej istej trase rýchlosťou 30 km/h, a tak som bol sústredený na hľadanie, že som prešiel v tej rýchlosti 30 km/hod trikrát na červenú. Zastavili ma teda policajti, no príbehu, že hľadám peňaženku, neuverili. Pokutu som musel dodatočne zaplatiť.
Museli ste kvôli tejto seriálovej úlohe podstúpiť nejaký špeciálny výcvik? Naučili ste sa napríklad narábať so zbraňou, alebo zatýkať?
– Áno, prešli sme základným výcvikom, ale čo ma najviac bavilo bol práve box. V seriáli sa časť deja odohráva v boxerskom klube, pretože naše postavy sa tomuto športu venujú. Museli sme teda vzbudiť dojem, že to vieme. Preto sme dva mesiace chodili na kurz bojového umenia.
Síce vás to bavilo, no aj tak ste vraj pri nakrúcaní v ringu utŕžili aj zopár rán a modrín. Neprekážalo vám to?
– Je dobré pocítiť na vlastnej koži aj úder, aj bolesť. Ľahšie a na rovinu, ako si to iba predstavovať. Človek, a teda hlavne herec, potom aspoň vie, o čom hrá.
Vašimi kolegami sú Tomáš Maštalír a Juraj Loj, v seriáli nie ste vždy kamaráti. Ako je to v skutočnosti? Dobre sa vám s nimi točilo?
– Točiť krimi nie je veľmi jednoduché. Aj my sa musíme veľmi dobre orientovať v prípadoch, o ktorých hráme. Nesmie nám uniknúť detail alebo zmysel. Užili sme si ale aj veľa zábavy. Tomáš rozpráva vtipy, Milan Ondrík zabáva. Aj s Jurom, Kamilou Magálovou, aj s Jiřím Bartoškom bolo vždy veselo, ale keď bolo treba, museli sme sa skoncentrovať. Bol to dobrý projekt.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.