Niežeby prvá vládna strana nemala svetlejšie chvíľky vo svojej kariére, to ani zďaleka. Ak ale berieme čisto vnútornú kohéziu, zomknutosť a koaličný potenciál (do budúcnosti) - čiže preferencie bokom - ešte nikdy nemal Smer nad opozíciou toľkú superioritu.
Čo neznamená, že po voľbách 2020 (alebo skôr) musí byť Fico IV - zdravotný stav resp. „únava materiálu" premiéra je kľúčový znak údajnej krízy - iba toľko, že aj s Bašternákom a spol. je prostredie pre Smer komfortné, keď krok pred crossdefaultom je opozícia.
Také znaky, ktoré sa husto komentujú, akože Flašík-Beňová a Zala vyhlásili Ficovi odboj, sú úplne do smiechu.
Pár europoslancov má v strane asi taký vplyv ako autor tohto textu a všetky rozhovory, na ktoré ich pozvali médiá, sú vyhadzovaním času a priestoru na urazenú reflexiu toho, že na najbližšej kandidátke Smeru do EP už veru nebudú.
Iste je pravdou, že MFB a Zala sa neodklonili od centrálnej línie Smeru až teraz, my sme však nezabudli, ako v EP bránili Smer pri každom úlete (koalícia so Slotom, tlačový zákon, utečenci, atď.).
No ešte vždy sa lepšie počúvajú ako tretí odbojár Martvoň, ktorý si spomenul napr. na to, že „vplyv oligarchov s Smere presahuje všetky miery únosnosti", keď ho škrtli z kandidátky...
Odklad tzv. programovej konferencie, ktorá mala byť teraz v sobotu, ukazuje na ťažké deficity Smeru, ktoré preň nie sú fatálne - okrem iného - aj (len?) pre neduživosť opozície.
Skutočnosť, že programový dokument zverili do rúk („filozofa a politológa") Pašku a čistého (neo)marxistu Blahu, je najjasnejším svedectvom, akú prioritu a dôležitosť má program v živote Smeru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
