Rezignácia Daniela Lipšica na poslanecký mandát je bomba, ktorá sa aj trochu - ale nie viac ako trochu - čakala, ale určite nie včera.

Do veľkej zhody, s akou oceňujú jeho radikálne rozhodnutie politici, analytici i médiá, sa my nehrňme. Je prepálená.

Ak Lipšic vie - keďže bol pri tom - že on spôsobil smrť človeka, čiže vyšetrovanie môže skončiť (resp. zrejme skončí) iba záverom, ktorý ho poženie pred súd, tak zloženie mandátu je v poriadku.

Aj keď i k tejto verzii by komentátor vedel mať pár relativizujúcich poznámok.

Z pozície, keď nevieme, kto zavinil tragédiu - a či ju vôbec niekto zavinil - je však schvaľovanie odchodu len poklona módnej vlne morálneho absolutizmu.

Dopravná nehoda, ktorú dotyčný nezavinil, nespadá ani do kategórie politickej zodpovednosti (nemôžem za to, že spadol most, som ale minister dopravy). A takisto ani do rubriky akýchsi symbolických gest.

Akože - neporušil som síce zákon, ale vyvodzujem voči sebe dôsledok za (napr. morálne) zlyhanie (chybu, zanedbanie).

My totiž ešte nevieme, či Lipšic porušil zákon, resp. dopravný predpis. To vie - tuší - len on.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.