Milan Markovič. (zdroj: archív)Ona je to vraj a pocta a sláva, že práve predsedáme Rade Európskej únie.
Aspoň tak to všade čítame a počúvame. Ja tomu zas až tak veľmi nerozumiem, ba myslím si, že akási pocta to nie je, lebo nejde o vyznamenanie za zásluhy, je to normálna štafeta, na ktorej sa zúčastňujú vždy po polroku všetky členské štáty.
No a o sláve nebotyčnej tiež nemôže byť reč, keďže sporadické úradnícke zasadania sa striedajú s pravidelnými protestnými zhromaždeniami, na ktorých tisícky napajedených občanov žiadajú odvolať všetkých tých našich skorumpovaných kravatáčov, čo sa tvária ako bezúhonní reprezentanti.
Samozrejme, že celá Európa je veľmi dobre informovaná o všetkom, čo sa u nás deje.
Ambasádori z okolia blízkeho i ďalekého majú predsa v popise práce posielať svojim vládam správy o tom, ako sa vyvíjajú vzájomné vzťahy, s akými kultúrnymi či obchodnými a inými kontaktmi možno počítať, ale aj o tom, aké podoby má v našej krásnej krajine to, čomu sa tu hovorí demokracia.
Aby bolo jasné, nemáme to celé na krku len my sami, na tom predsedníctve vždy makajú tri krajiny, to je už od r. 2009 tak pozichrované – asi tušili, že raz príde rad aj na nás. Takže tentoraz nás istia ešte Malťania a Holanďania.
A nenadrú sa, čo si tu budeme maľovať. Nejaké to papierovanie, ale žiadna konkrétna robota.
Treba dôkaz? Šesť mesiacov sa máme sústreďovať na štyri kľúčové oblasti: hospodársky silnú Európu, moderný jednotný trh, udržateľnú politiku v oblasti migrácie a azylu a globálne angažovanú Európu. Takže všetko a nič.
Predovšetkým vôbec nič konkrétne – len vytváranie dojmu a kopa ľahko predvídateľnej byrokracie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
