V súvislosti s celou EÚ a písaním o nej je autor ako celoživotný kritik a integračný skeptik v schizoidnej pozícii.
Keďže vie, že žiadnu inú alternatívu než EÚ - so všetkými kladmi a zápormi (áno, v tomto poradí, klady sú na prvom mieste) - Slovensko nemá, tak ešte aj po takej bubline, ako bol bratislavský summit, musí byť skôr zhovievavý a mierny než tvrdo kritický.
Je to dôsledok zvratu, že onehdy dominantne mainstreamový „eurohujerizmus" a eurokonformizmus sa - najmä migračnou ságou - preklopili na opačný bok.
V situácii, keď sa hlavný prúd „diskusie" (aj) na SR topí v iracionálnom, obsesívnom a hysterickom vymedzovaní sa voči EÚ, eurolídrom všeobecne a Merkelovej zvlášť, „Bruselu" (atď.), je nehodné slušného intelektu sa čo len priblížiť k tejto bažine emócií, populizmu a skrývaného rasizmu.
Ba dokonca - pozor, zveličenie - je to až takmer trestné. Prispievate totiž k šíreniu nenávisti tým, že publikum vás vezme ako súhlasný či blízky hlas k populistickej propagande.
To, samozrejme, neznamená realitu prikrášľovať. Ak máte ohľadne summitu, ktorý mal väčšie „haló" a píár než iné, problém napr. s výrazom „bublina", tak si treba pripomenúť očakávania, ktoré dostal do kolísky.
Napríklad: „Nemôžeme si dovoliť improvizovanú diskusiu bez toho, aby z nej nevyšli síce neformálne, ale konkrétne závery", vyhlásil - kto iný - Fico začiatkom júla.
Tak. Až uvidíte konkrétne závery, dajte vedieť. Summit vyzvonili ako podujatie, ktoré načrtne (dá) odpoveď, čo po brexite. Načrtlo? (dalo?)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
