Milan Markovič. (zdroj: archív)Postrehol som to už dávnejšie: vrstvy obyvateľstva neobdarené nadmieru intelektom, s vrodenou (a či aj získanou?) slabšou morálnou výbavou, sa azda v každej krajine aktivizujú, prebúdzajú najmä vtedy, keď čo len podvedome cítia, že majú „požehnanie zhora“.
Ťažko ma niekto presvedčí, že keď je reprezentácia štátu na slušnej politickej, odbornej a spoločenskej úrovni, tak kriminalita obyvateľstva bude rásť.
Naopak, smelo možno predpokladať, že keď je nad slnko jasnejšie, že vládnu moc má v rukách skorumpovaná čeliadka, národ si uvedomí, že tým sú vlastne stanovené „programové ciele“ aj pre široké vrstvy obyvateľstva.
Je predsa beztrestné porušovať daňové tajomstvo, je beztrestné neodvádzať dane či dajako podobne prichádzať k majetku! No ale to by bol potom pre kohokoľvek priam hriech, tiež to neskúsiť, no nie?
Zvlášť, keď sám predseda vlády aj s časťou svojej suity sa dokonca s prísľubom kamarátskeho nájomného ochotne nasťahuje do tej nepatričnej budovy, ktorá by sa dala primerane akceptovať, keby mala na oknách i dverách mreže, ako sa na momentálne ubytovaných patrí.
Bolo štatisticky dokázané, že počet pristihnutých podnapitých motoristov narástol práve v období, keď bolo verejne známe, že vysoký národniarsky predstaviteľ býva triezvy len omylom.
Keď sa v prieskume opýtali prostého človiečika, prečo volil práve toho, čo tú sekeru pri rúbaní dreva dolámal, ten nezaváhal: „Lebo on je taký istý k... ako my tu všetci“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
