Honza Nedvěd, starší zo známych bratov – pesničkárov, oslavuje v týchto dňoch sedemdesiate narodeniny.

Aj keď ho pravidelne zrádza zdravie, po pauze sa vrátil na koncertné pódiá. Lebo potlesk je droga a najsilnejšia energia prichádza od fanúšikov. To si legendárny hudobník uvedomuje už päťdesiat rokov.

Parádna oslava, stoly prehýbajúce sa pod náporom jedla, priatelia a dobrá hudba k tomu. Takto obvykle vyzerá oslava jubilea, keď je k tomu dvojnásobné, veselica nemá konca.

Honza Nedvěd, známy introvert, sa však oslavovať nechystá. „Neslávil som nikdy nič. Mám rád súkromie a okolo seba len najbližších ľudí. Tak to bude aj v deň mojich sedemdesiatych narodenín,“ prezrádza starší z Nedvědovcov.

Na koncert k jubileu sa dal nahovoriť len raz, keď oslavoval polstoročnicu. A stálo to za to. Vypredaným štadiónom na Strahove sa nemôže pochváliť každý.

„To je môj najväčší zážitok v živote, keď si na Strahove so mnou 100 000 ľudí spievalo. Srdce mi mohlo puknúť pod návalom citov.“

Zo skupiny do skupiny

Jeden z najvýznamnejších folkových pesničkárov sa narodil 24. septembra v Prahe. Pôvodne vyštudoval elektrotechniku, no k hudbe ho to ťahalo natoľko, že sa z nej čoskoro stal hlavný zdroj príjmu.

Hudobnú kariéru odštartoval v skupinách The Three Long Fingers a The Preachers, v ktorých pôsobil s o rok mladším bratom Františkom.

V roku 1972 spolu založili trampskú skupinu Toronto. Museli jej však dať menej provokatívny názov a tak sa zrodila legendárna skupina Brontosauři. Súbežne Honza Nedvěd pôsobil aj vo formácii Spirituál kvintet.

Piesne sa mu nezunovali

Počas päťdesiatich rokov na scéne zložil nespočetné množstvo piesní: „Ja vôbec nemám prehľad, koľko toho bolo. Nemám ani väčšinu albumov. Rozdal som ich ľuďom, keď sa už nedali zohnať. Mám však výhodu, že si ich môžem stále prehrať vlastným hlasom,“ smeje sa pesničkár.

Aj keď stále tvorí nové piesne, všetky koncerty sú z deväťdesiatich percent zložené z tých starých. Ľudia jednoducho chcú stále počuť Podvod či Valčíček.

„Nikdy sa mi žiadna pesnička, aj keď nespočetnekrát opakovaná, nezunovala. Budem hrať Podvod tisíckrát a vždy ho prežijem. Nikdy som sa nemusel do ničoho nútiť a tak je mi príjemné spievať, čo ľudia chcú.“

Tvorí pre lásku a dobro

Svoju hudobnú kariéru postavil Honza na fakte, že piesňou sa dá vyriešiť všetko.

„Nie je nutné prechádzať hory, aby prišiel jeden človek k druhému, na to nie je potrebné nič veľké, niekedy stačí aj tá pesnička. Ja spievam od roku 1972 a stále si naivne myslím, že pesnička pomôže.“

Mnohé Honzove piesne sú svedkovia rozchodov, nových lások, ľudí sprevádzajú pri pozitívnych udalostiach a pomáhajú im prekonať tie negatívne.

„Často dostávam správy, kde mi muži píšu, že práve vďaka mojim pesničkám sa im podarilo získať si dievča, po ktorom túžili. To je zmysel toho, prečo skladám pesničky – láska a dobro, pretože tieto slová mi splývajú do jedného. Život treba žiť s odvahou. Bez nej nemáte šancu a ostanete ako taký panáčik stáť v kúte a nikto si vás nebude všímať, v horšom prípade do vás občas ktosi kopne,“ mieni Honza Nedvěd.

Na pokraji smrti

On sám prežil niekoľko životných kopancov. Takmer vždy súviseli s láskou, rodinou alebo zdravím.

Hrobárovi na lopate hompáľal nohami prvýkrát v roku 1987. Vtedy ho chcel v jednej pražskej bytovke zastreliť žiarlivý manžel.

„Priznávam, že som sa vtedy naozaj bál, že zomriem,“ spomína na udalosti spred takmer tridsiatich rokov. „Myslel si, že mu chodím za ženou a pretože bol vojak, vytiahol zbraň a chcel ma zastreliť.“

Druhýkrát si na neho zubatá brúsila zuby takmer o pätnásť rokov menej. Z mŕtvice sa spamätával niekoľko rokov.

Honza dodnes tvrdí, že sa to zbieralo niekoľko rokov. Posledná kvapka bol tretí rozvod s Hanou, s ktorou má synov Jakuba a Václava.

Nešťastné manželstvá

Honzove turbulentné vzťahy vždy úspešne plnili stránky bulváru. Prvé manželstvo trvalo tri roky, z toho dva bol na vojne. Má z neho dcéru Moniku.

Druhé malo o niečo dlhšie trvanie a narodili sa v ňom Alena a Jan, no až to tretie ho pripravilo o fyzické aj psychické zdravie.

Dnes nedokáže o exmanželke povedať jediné pekné slovo. „Neodišiel som kvôli inej žene, ale súd mojich svedkov neuznal. Tá nespravodlivosť je nekonečná,“ povedal pred rokmi na margo svojho rozvodu, ktorý sa kvôli majetkovému vyrovnaniu ťahal neuveriteľné štyri roky.

A na jeho konci nasledoval pád na absolútne dno.

Návrat s troma panákmi

Mŕtvica hudobníka pripravila o všetky fyzické a psychické sily. Bol v kóme, znovu sa musel naučiť základné samoobslužné činnosti: „Bolo to veľmi ťažké, keď vám v takom stave navyše deti hovoria, že by bolo lepšie, keby ste umreli. Odvrátili sa vtedy odo mňa všetci,“ hovorí o ťažkých časoch.

Mnohí nad ním už lámali palicu. Aj on sám však priznáva, že neveril, že sa ešte niekedy postaví na pódium.

„Presvedčil ma syn môjho brata. Povedal mi, že musím hrať. Mal som neskutočný strach. Bol som taký zlomený, že som ani nevychádzal von, predstava, že by som sa postavil pred ľudí, ma desila. Ale pristal som na to, dal som si tri panáky a hral som.“

Večne rozhádaní bratia

Veľkolepý návrat kazili len neustále nezhody s bratom. Zorientovať sa v ich rozchodoch a návratoch mali problém aj tí najvernejší fanúšikovia.

Jan a František dlhé roky hovorili o tom, že ich hudobný rozchod bol prirodzený a netreba v tom hľadať žiadne škandály: „Chcel som spraviť vlastný album, s iným druhom hudby, ale bral som to len ako jednorazovú záležitosť,“ vysvetľoval svojho času František.

Pravda však je, že sa bratia dlhé roky nerozprávali a z jednorazovej záležitosti sa stali stovky koncertov.

Dôvody ich rozkmotrenia mali byť Františkova závisť, rozvody, výrazne mladšie ženy, ktorým Honza nedokázal odolať, ale aj zdravotné problémy.

Keď starší z bratov spadol z päťmetrovej výšky, vyzeralo to, že s kariérou sa môže definitívne rozlúčiť.

Anjel menom Pavlínka

Pevné zdravie Nedvěd do vienka nedostal. Z nešťastného úrazu vyviazol z množstvom odrenín a nalomenou chrbticou.

Pred rokmi sa začalo hovoriť o jeho problémoch so zrakom a sluchom, kvôli ktorým ukončil v roku 2013 hudobnú kariéru.

Dôchodok si však užíval sotva tri roky. Láska k hudbe je jednoducho silná a tak sa tento rok vrátil na pódiá.

Životnú energiu mu dodáva aj o tridsaťpäť rokov mladšia manželka Pavlínka. „Moja múzou je život, ktorý žijem, Pavlínka, rieka, stromy, čo sa skláňajú až k vode, city ľudí okolo mňa, krásne filmy, knihy a obrázky.“

So svojou štvrtou manželkou sa spoznal v supermarkete, kde sedemnásťročná dievčina sedela za pokladňou a hudobník sa do nej zahľadel.

„Je veľmi pekná, ale aj skvelá partnerka, v domácnosti neprekonateľná. To naozaj môžem porovnať. Je jednoducho skvelá,“ chváli svoju polovičku Honza.

Na dieťa si netrúfa

Manželské áno si povedali na koncerte v pražskej Lucerne, svedkami im boli stovky fanúšikov. Aj keď im mnohí prorokovali, že takýto vzťah nemá budúcnosť, Honza je s Pavlínkou dodnes.

Jediné, na čo si už sedemdesiatnik netrúfa, je splodiť ďalšieho potomka. „Skôr, ako by som ho vychoval, by som umrel. To nie je správne,“ vysvetlil otec piatich detí.

A tak všetku svoju energiu vkladá do hudby a teší svojich fanúšikov. „Pokazil som v živote niekoľko vecí tým, že som sa hnal. Podarilo sa mi však urobiť niektorých ľudí šťastnejšími a to je jedna z najvyšších schopností človeka, ktoré mu dal boh.“

Štvrté áno. Povedal ho mladučkej Pavlínke. (zdroj: idnes.cz)

Stále vo forme. Aj keď už bol na dôchodku, rozhodol sa vrátiť na pódiá. (zdroj: tasr)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.