Prezývali ho lokomotíva, svojou vytrvalosťou a húževnatosťou bol dobre známy. Československá atletická legenda Emil Zátopek získal na olympiádach štyri zlaté a jednu striebornú medailu, a to sa z jeho bežeckého štýlu všetci vysmievali.
Rodákovi z českej Kopřivnice to behalo už ako malému chlapcovi. Pochádzal zo šiestich detí a peňazí ani jedla nebolo nazvyš.
Paradoxne vďaka tomu zistil, že behanie mu skutočne ide. „Emil jazdieval vlakom z Kopřivnice do Studénky, kde študoval. Niekto z bohatších spolužiakov mu vtedy povedal, že ak dokáže bežať za vlakom tak, aby mu neušiel, dá mu svoju desiatu,“ spomína Zátopkov kamarát Jaroslav Macháč v rozhovore pre blesk.cz.
Chlapec osem kilometrov odbehol a jedlo bolo jeho. Takto ho chlapci prekárali pravidelne. Takú výdrž totiž nemal nikto z nich.
Úspech sa mu zapáčil
Chuť úspechu okúsil prvýkrát, keď mal osemnásť. Učiteľ ho vtedy vybral na tradičný beh mestom. Nechcel sa ho zúčastniť, no výhovorky mu nepomohli.
„Bol som taký nahnevaný, že som ten beh zobral smrteľne vážne a ‚mazal‘ som dopredu. Do cieľa som dobehol ako druhý, ľudia ma potľapkávali a mne sa to tak zapáčilo, že som začal chodiť na atletické tréningy,“ spomínal legendárny bežec na svoje profesionálne začiatky.
Šport sa postupne prepracoval do rebríčka jeho záujmov na prvé miesto. Nebol ochotný byť druhý alebo tretí, prahol po víťazstvách.
Tréningové metódy
O jeho tréningoch sa medzi bežcami rozpráva dodnes. Športovým svetom dokonca koluje historka ako uštval vlastného psa.
Raz ho vzal so sebou behať a keď ho chcel vziať aj na druhý deň, vyľakané zviera radšej zaliezlo pod stôl.
Zátopek behával v bagandžiach v blate, s manželkou na chrbte alebo skúšal zadržiavať dych, aby s ním na pretekoch vedel lepšie hospodáriť.
Vyhliadol si stromovú aleju, ktorou denne prechádzal. Spočiatku udržal dych od jedného stromu k druhému a každý deň vzdialenosť predlžoval.
Po niekoľkých dňoch si povedal, že vydrží bez dychu cez celú aleju. Aleja nebola nijako krátka, Zátopek mal problémy to vydržať, zmodrel, dusil sa, došiel na koniec aleje a omdlel.
Svojský romantik
Práve ochota prekonávať samého seba ho doviedla až k olympijským víťazstvám. Úspechy vždy prežíval aj so svojou manželkou Danou.
Narodili sa v rovnaký deň a rok a svoj vzťah považovali z istej miery za osudový.
Po prvýkrát sa stretli, ako inak, na štadióne a Dana Zátopková dodnes spomína, že na veľké romantické gestá jej manžel príliš nebol: „Bol z Valašska, mal teda tvrdú hlavu a romantickými slovami neoplýval. Lásku však dával najavo inak. Stačilo len spomenúť, že niečo treba a on to okamžite zariadil. Chcel mať pocit, že je nenahraditeľný.“
Lokomotíva
Rodinní známi si na športovca spomínajú ako na správneho chlapa, s ktorým sa vždy dalo porozprávať.
Nikdy nepokazil žiadnu zábavu, aj keď nevedel poriadne tancovať, na každej zábave vykrútil všetky dievčatá.
Rovnako ako bol na smiech so svojimi tanečnými schopnosťami, si z neho mnohí robili žarty aj kvôli štýlu akým behával.
Odborníci ho označovali ako upracovaný a Zátopek, pre ktorého sa stal typickým bolestný výraz v tvári, si preň aj vyslúžil prezývku lokomotíva.
Bez detí
To však nič nemení na tom, že si z troch olympiád priniesol štyri zlaté a jednu striebornú medailu.
Spolu s manželkou boli výnimoční športovými výkonmi aj svojou láskou. Jediné, čo im nebolo dopriate bol potomok.
Informácia, že nemôže mať vlastné deti, bola pre Danu Zátopkovú obrovskou ranou, neskôr však spomínala, že práve v týchto, pre ňu najťažších, chvíľach bol Emil jej veľkou oporou.
Keď v roku 2000 prehral boj so zdravotnými problémami, veľmi smútila. Verila, že ešte spolu strávia krásnu jeseň života.
Potupená legenda
Emil Zátopek ukončil aktívnu bežeckú kariéru v roku 1958. Následne pracoval v armáde, odkiaľ ho však vyhodili.
Dôvodom bol podpis pod výzvou Dvetisíc slov a najmä verejné vystúpenia po augustovej okupácii, v ktorých si nedával servítku pred ústa.
Prácu si dlho nemohol nájsť, no napokon sa zamestnal ako pomocný robotník v Stavebnej geológii. „Jazdil s partiou chlapov po republike, vŕtal sa v zemi a spával v maringotke.“
Keď s ním zahraniční novinári chodievali robiť rozhovory o jeho niekdajšej kariére nemohli uveriť, že takto si vážime víťazov.
Podľa Dany Zátopkovej možno aj oni zohrali úlohu v tom, že jej manžel strávil roky pred dôchodkom ako zamestnanec dokumentačného strediska na ústrednom telovýchovnom zväze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
