Pali, nepáli? Napadlo mi hneď po návrate z dovolenky. Samozrejme, egocentricky som si to upravila na Maja, nepáli?
Nie je sranda vracať sa po niekoľkodňovom dobrovoľnom informačnom vákuu do kolobehu života.
Po návrate do pizzerie sa pizza stále piekla rovnako, do „kablikárne“ stále len tie isté káble spájali, ale po návrate do redakcie sa svet zas niekoľkokrát obrátil hore nohami.
Napríklad som žasla nad starosťami môjho niekdajšieho chlebodarcu, Slovenskej pošty. Že Kali špeciál.
Že sa nemôže doručovať. Že porušuje ľudské práva. Že ako si ho preštudovali! Až tak, že sa ani nedostal do prepchatých schránok.
A to sme kedysi na pošte nemohli čítať tlačoviny. Aby sa nepoškodili. Aj tak, ráno nebol čas, poobede už boli roznesené.
Ale časy sa menia. Poštári zjavne študujú tlačoviny poctivejšie. Kus ma premkol strach. Čo ak si môj často skloňovaný objekt z radov politiky pán K. rozhodne tiež uplatniť právo dobrého mena?
Čo ak Prešovské noviny prestanú distribuovať, lebo ja pokukujem po politikoch? Pali, nepáli, ale Maji zapálilo.
Minule som sa bavila so stúpencom Hare Krišna. Poučil ma, že podľa ich kníh teraz žijeme obdobie nazývané „kali“.
Ide vraj o najtemnejšie obdobie v dejinách ľudstva. Nie, prosím, nehľadajte asociácie, ktoré tu určite nie sú, ja len citujem.
Ale treba uznať, že nie je Kali ako kali. Ale vlastne – dumem, že možno aj nášmu štátnemu doručovateľovi zapálilo a začal šetriť tie chudiny tety poštárky.
Ubrali im robotu. To im maximálne kvitujem. Ale len to.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 36/2016, v predaji od 13. 9. do 19. 9.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
