Začal s architektúrou, po nej prešiel k filmu a vlastnou tvrdou prácou sa stal jedným z najvýznamnejších režisérov. Otakar Vávra robil všetko naplno. Platilo to o práci aj vzťahoch.
Dodnes sa klebetí, koľko žien prešlo jeho posteľou. Faktom však je, že zdanlivo nepolepšiteľný sukničkár prežil štyridsaťročné manželstvo so svojou študentkou. Bez turbulencií a hádok.
Sté narodeniny oslávil vo veľkom. Žartoval s priateľmi, užíval si život a všade vyhlasoval, že jeho méta je požiť si ešte štyri roky. „Stých narodenín sa dožila aj grófka Lobkowiczová. Chcel by som tu byť 104 rokov, aby som ju tromfol,“ vravieval.
Žiaľ, plány mu prekazila zlomenina krčka stehennej kosti, pre ktorú musel podstúpiť aj operáciu.
Zdalo sa, že jeho organizmus zabojoval a z najhoršieho je vonku, keď prišla správa, že Otakar Vávra zomrel. Do režisérskeho neba odišiel 15. septembra 2011.
Národný klenot
Vávra má na konte jedny z najlepších snímok českej kinematografie – Cech panen kutnohorských, Romance pro křídlovku či Kladivo na čarodějnice. Paradoxne ho film takmer minul. V Brne a Prahe totiž pôvodne študoval architektúru.
Počas štúdií však začal spolupracovať na niekoľkých dokumentoch a v roku 1931 vyprodukoval experimentálny film Svetlo proniká tmou. Nové prístupy a tvrdá práca bola ocenená záujmom a sladkej chuti úspechu sa už Vávra nemusel vzdať.
Stál pri zrode FAMU, kde učil ešte tri roky pred smrťou. Napísal niekoľko publikácií, ktoré sa stali učebnicami pre budúcich filmárov. Za svoju prácu získal množstvo ocenení a uznania.
Pred režimom uhýbal
Za svoj život stihol napísať viac ako osemdesiat scenárov a zrežírovať päťdesiatku filmov. Jeho rukami prešli zástupy talentovaných tvorcov ako Věra Chytilová, Jiří Menzel, Miloš Forman či Emir Kusturica.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
