Jednak ľútosť, keďže šance jeho kandidatúry na šéfa OSN autor podcenil (aj na tomto mieste) a jednak úžas nad slovenskou politickou diskusiou, z ktorej sa rozum zastavuje už celkom regulárne. Regulárne v zmysle pravidelne, ale aj v zmysle súladu s celkovým poriadkom vesmíru.
Kto by ste netušili, o čo tu beží. V treťom, avšak stále iba skúšobnom a nezáväznom hlasovaní Bezpečnostnej rady o generálnom tajomníkovi, Lajčák bodoval vysoko nad svoje bývalé pomery. Zisk 9 hlasov z 15 možných ho vystrelil zo spodku až na druhé miesto (za Portugalca, ktorý vyhral všetky kolá) a urobil z nášho ministra „cez noc" relevantného, ak nie kandidáta - to stále nevieme - tak hráča v tejto voľbe.
Medzi kandidátom a hráčom je pritom ten rozdiel, že v hlasovaní, ktorého význam je iba orientačno-informatívny, sa (najmä) taktizuje, takže vzostup mohol byť pokojne aj súčasť nejakej vysokej hry, do ktorej nevidí ani Lajčák, ani, pochopiteľne, my.
Za outsidera ho však považovať už nemožno.
Ale dobre, nie toto je šťava a pointa príbehu, hoci - objektívne - pre Slovensko by post generála OSN bol nemalý bonus.
Keďže ale hlasovanie v BR sa konalo vzápätí po audiencii Fica v Kremli (čo bol - nebudeme opakovať argumenty - zahraničnopolitický škandál), na Slovensku sa vyhemžili celkom vážne sa tváriace názory - teraz pozor - že „ako ďaleko siaha ruka Putina a čo u neho dokázal vybaviť slovenský premiér". (A tak podobne, v rôznych variáciách.)
Hahahahahahaha. Tak toto je vtip roka.
Rusko je v BR OSN izolované, má nepomerne menej spojencov než USA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
