Ľudia bažia po filmoch, v ktorých sa nájdu, ktoré ich zabavia a ukážu, že aj na tie zdanlivo neúnosné životné katastrofy sa dá pozerať iným pohľadom.
A presne taký film už čoskoro príde do kín. Peter Núňez, ktorý sa preslávil ako televízny režisér, totiž presedlal na inú oblasť, stal sa z neho producent, ktorý sa rozhodol priniesť na plátno komédiu podľa predlohy vydareného románu Evity Urbaníkovej Všetko alebo nič. V exkluzívnom rozhovore nám poskytol pohľad do zákulisia a prezradil, čo všetko predchádzalo tomu, kým film vznikol a na čo sa, hlavne diváčky, môžu tešiť.
Väčšina ľudí si vás pamätá ako režiséra veľkých televíznych šou ako SuperStar či Let's dance. Teraz figurujete v projekte, ktorý by som označila za nezvyčajný. Ste producentom filmu ženskej romantickej komédie. Ako ste sa k tomu dostali?
– Veci sa v mojom živote pohli tým smerom, že sa zvyšuje objem mojej producentskej práce. A približne pred piatimi rokmi sme si s kolegami povedali, že chceme skúsiť produkovať aj film. Slovo dalo slovo a nasadli sme na pomerne šialený tobogan.
Film vznikol podľa rovnomennej knihy Evity Urbaníkovej. Ako ste sa k nej dostali? Vy ste urobili prvý krok?
– Áno, ja som oslovil Evitu. Pôvodne som s ňou chcel pripraviť sériu televíznych romantických filmov. Prečítali sme si jej knihy, zostavili výber desiatich dobrých televíznych námetov, ktoré vychádzali z evitoviek a urobili sme z toho prezentáciu pre televízie. Ale v okamihu, keď sme spočítali, koľko by stála výroba týchto televíznych filmov, ak by sme nepodliezali latku, došiel som k tomu, že projekt je na Slovensku nepredajný. Riešením bolo natočiť najskôr film. Ak bude dobrý a úspešný, vrátime sa do televízií s pôvodným projektom.
Ženský román je však mnohými považovaný za podradný žáner a pseudointelektuáli ho označujú za brak. Ako to vidíte vy?
– Ja som sa stal študentom slovenčiny, slovenskej literatúry a dejepisu hlavne kvôli až obsesívnemu čítaniu. Odmalička som čítal nonstop a čítal som všetko. Od Prousta, cez Kunderu, Dostojevského, Maya, Londona, komiksy, časopisy, noviny, žánrové knižky až po Rilkeho básničky. Ženského románu som sa dotkol u Jane Austenovej, dokážem si spomenúť ešte na to, ako som zhltol Údolie bábik. No a potom som sa kvôli spomenutej profesijnej záležitosti dostal k prečítaniu sady evitoviek. Sledujem okrajovo aj aktuálnu slovenskú literatúru, mám prečítanú Luciu Piussi, Agdu Bavi Paina, Ballu, Hvoreckého. Čítam pre radosť a s vášňou a musím povedať, že mi čas strávený s evitovkami rozhodne neublížil. Ja sa ale ani necítim byť povolaný riešiť, čo je umenie a čo brak. To nech vyrieši čas a čitateľ.
Často sa však stáva, že keď románovú predlohu vezmú do rúk scenáristi, autor to niekedy ani nespozná...
– Proces písania scenára trval desaťnásobne dlhšie než sme predpokladali. Došlo aj k sporom s niekoľkými ľuďmi a v konečnom dôsledku to musela napísať samotná Evita s režisérkou Martou Ferencovou, lebo sme neboli spokojní ani s jednou verziou scenára, ktorú nám predložili scenáristi „zvonku“. Nám sa z toho stratil Evitin esprit. Tak to chytila do rúk ona s Martou a na stole pristálo presne to, na čo sme čakali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
