Až bude história riešiť, čím prispeli Košice k personálnemu pokladu slovenskej politiky, tak o tri konské dĺžky vpredu bude - horribile dictu - Schuster.
Po ňom dlho nič, ešte raz nič a potom tzv. „košická skupina" Smeru.
Áno. Jej hlava Paška už má po funuse a Raši sa akoby práve rozpúšťal za zenitom, takže zachraňovať povesť pripadlo Čislákovi.
A darí sa mu.
Exministrov tieň z minulého volebného obdobia Beblavý (exSieť) ho opäť nachytal.
Nie na čerešni, čo by sa na Čisláka v tomto letnom období čakalo, ale s konzultantskou zmluvou od ProCare.
A pomerne zásadný problém je ten, že spoločnosti v jej stopercentnom vlastníctve náš megadoktor z postu ministra daroval 460-tisíc eur na rozbeh nemocnice v Prešove.
Triviálny záver, že Čislák si takto práve vyzdvihuje honorár za „nenávratný príspevok", nepodporuje len pocit z jeho ministerskej dráhy, že rady ako on by ProCaru vedel dať každý pacient - trebárs za prednostné ošetrenie - ale i fakt, že vlastníkom polikliniky je naša zlatá Penta, ktorej povesti vyžierača zdravotníctva sa takéto „já na bráchu, brácha na mě" celkom podobá.
To, či ďalšia z „all stars" košickej skupiny Smeru porušila zákon o konflikte záujmov, sa dozvieme podľa toho, či vládna väčšina v NR SR prepustí alebo neprepustí Beblavého podnet na rokovanie výboru. Je to jedno.
My si všimnime čosi iné: Ak paragrafy hovoria, že činiteľ nesmie prijať „plnenie" od subjektu, s ktorým sa vo verejnej funkcii zaplietol, jeden rok, a suma nesmie byť vyššia ako 4000 eur, tak už samotný zákon má tak benevolentne nastavené limity, že priam vyzýva zahrať si „já na bráchu, brácha na mě".

Čislák mohol pokojne zostať na úrade práce a - trebárs - dosmrtnú rentu začať čerpať o rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.