Slabinou a kazom protiextrémistických zákonov resp. paragrafov, ktorých nová edícia sa už šije u Žitňanskej na ministerstve spravodlivosti, je dvojsečnosť.
Už aj Slovensko patrí - žiaľ - medzi krajiny, kde treba počítať s hrozbou, že väčšmi než ako bič na radikálne prejavy sa protiextrémistická legislatíva bude zneužívať štátnou mocou proti opozícii. Jasavým príkladom je Rusko.
Všeobecne platí, že čím bližšie k rozhraniu so základnými slobodami - medzi ktorými má sloboda prejavu výsostné postavenie - tým opatrnejšie, takpovediac na lekárnických váhach, sa zvyknú písať zákony.
U Žitňanskej, kde nastúpil ako expert na extrém zbeh z rezortu vnútra (už sa na Kaliňáka nevládal pozerať), si s tým nelámu hlavu.
Režú a rúbu - takmer ako v tej extrémistickej pesničke - akoby na SR Ústavný súd ani nebol.
Pritom je napríklad zrejmé, že možnosť definovať nejaký „materiál" ako extrémistický aj vtedy - to má byť rozdiel oproti dnešnému stavu - ak sa nedokáže priama spojitosť s vyvolávaním násilia a nenávisti, nemôže prejsť cez Košice, lebo bez obmedzenia násilím či nenávisťou (i to je sporné) už môžete označiť za „extrémistické" prejavy takmer do ľubovôle.
Celý „boj proti extrémizmu" je na Slovensku ideologický kŕč, kde mnohí aktéri (sami často z extrému s opačným znamienkom) sa predbiehajú, kto si udrie resp. vymyslí niečo silnejšie na Kotlebu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
