O rok oslávi osemdesiate piate narodeniny a stále aktívne hrá. Stanislav Zindulka môže byť pre väčšinu z nás vzorom. Veci pomenúva pravdivo, hoc to často neznie príjemne, vo svojom veku sa neobáva ani cestovať. Bodaj by sme v jeho veku mali všetci taký elán do života.
Hrá v siedmich hrách v štyroch divadlách. Ani za viac ako šesťdesiat rokov ho divadelné dosky neomrzeli. „Ľudia sú čím ďalej, tým viac povýšeneckí a nemajú záujem ani trpezlivosť počúvať druhých. Sebectvo triumfuje.
V divadle sa herci spolu na javisku skutočne rozprávajú a so záujmom na seba reagujú. A ľudia počúvajú. Dnes je to vzácnosť a preto mám divadlo rád. Vracia ľuďom podstatu človečenstva,“ vraví Zindulka.
Úprimne ho mrzí aj to, v akej uponáhľanej dobe žijeme: „Nastúpil svet esemesiek a mailov. Neposielam nič z toho, stále píšem listy rukou. Čakať na odpoveď má niečo do seba,“ nabáda, aby si ľudia z času na čas poslali poctivý list písaný rukou na ozdobnom papieri.
Prácu si už vyberá
Stanislav Zindulka doteraz okrem množstva divadelných úloh stvárnil aj desiatky postáv vo filmoch a seriáloch. Jeden z najznámejších je Vlak dětství a naděje, kde si zahral partnera Heleny Růžičkovej.
„Bola to moja prvá veľká filmová úloha a mala pre mňa mimoriadny osobný a hlavne umelecký význam. Karel Kachyňa ma učil filmovú abecedu,“ spomína výborný herec, ktorý sa objavil aj v sérii Básnikov, rozprávke Anděl Páně či seriáloch Bolo nás päť a Ulica.
„Seriály veľmi rád netočím, ale nechcem paušalizovať. To, čo sa inokedy točilo dva dni, je teraz v komerčnom seriáli hotové za dve hodiny. Našťastie už som vo veku, kedy si môžem vyberať a púšťam sa len do vecí, ktoré majú zmysel a tešia ma.“
Risk môže byť aj zisk
Zindulka nastúpil na DAMU v roku 1951. Na prijímačky sa vtedy hlásilo 350 budúcich hercov, prijali 35 a skončilo ich sedemnásť: „Pri divadle nás zostalo desať, ale z nášho ročníka som na javisku už len ja.“ V stálom angažmán je herec viac ako šesť desaťročí.
„V tom som rarita. Divadlo je rizikové povolanie, záleží na šťastí a náhode, kam nastúpite. Thália je vrtošivá múza. Starší herci vravievali, že len raz okolo vás ide biely kôň a naň musíte naskočiť. Keď nenasadnete, pôjde okolo už len pivovarský valach. A keď nenasadnete ani na neho, tak už vám zostáva len ten pohrebný. V kumšte je často risk zisk.“
Cena za celoživotné dielo. Cenu Thálie si herec odniesol na začiatku roka. (zdroj: ČTK)Dvojnásobné šťastie
Keby mal dnes herec osemnásť a mal by sa rozhodovať, či pôjde divadelnou cestou, už by ju veľmi zvážil.
„Divadlo je nádherné poslanie a prísna rehoľa, ale dnes herci dávajú prednosť iným aktivitám, divadlo je až na druhom mieste a s tým by som sa len ťažko zmieroval.“
Poctivé herectvo, na ktorom si Zindulka zakladá a robil ho celý život, sa dnes už často nevidí, odchádza s najstaršou generáciou hercov.
„Ja som mal v živote dvojnásobné šťastie. Robím to, čo som od detstva chcel a stretol som partnera na celý život. S manželkou Milenou oslavujeme 57. výročie svadby,“ chváli sa v rozhovore pre portál novinky.cz.
Opora v manželke
Manželka nemá s herectvom nič spoločné, je inžinierkou a zrejme aj to spôsobilo, že má dvojica harmonické manželstvo.
„Vždy som v nej mal oporu. Pomáhala mi a mala so mnou svätú trpezlivosť, pretože som často nebol ideálny otec a manžel,“ kajá sa herec.
„Musím sa priznať, že som sa viac venoval vnúčatám ako vlastným deťom. Mal som na nich nejako viac času. Počas sezóny som často nevidel, čo je to voľný víkend.“ Jeden z hercových synov zostal verný herectvu, druhý je matematik.
Cestovateľ
Na rodinnej súdržnosti si Zindulka mimoriadne zakladá a utužuje ju najmä počas leta.
„Svätím divadelné prázdniny. Tie dva mesiace nikdy nepracujem. Prenajmem si domček na Vysočine, zavítam do Krkonôš, zájdeme si na nejaký poznávací zájazd. Napríklad minulý rok sme boli na Madeire, predtým na Islande, na Mauríciu. Poznávať ľudí a svet je tá najlepšia investícia.“
Zindulkovci. Otec a syn sa pravidelne stretávajú na javisku. (zdroj: Divadlo v Řeznické)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
