Ťažká choroba s neistou perspektívou väčšinu ľudí prinúti zamyslieť sa nad životom. Spomalia v práci, odídu do predčasného dôchodku, začnú sa viac venovať rodine. S Jiřím Bartoškom fakt, že rakovinu nemusel prežiť, vôbec nezamával.
„Rozhodne sa neteším na každý nový deň. Keď mi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, povedal som si, že som vo veku, kedy sa umiera. V šesťdesiatke jednoducho ľudia umierajú. To sú jediné istoty, že sa narodíme a raz musíme zomrieť,“ vyslovuje krutú pravdu herec.
„Rakovinu som bral ako chorobu, ktorú treba liečiť. Jednoducho choroba. Ale rozumiem, že každý človek je iný a nečudujem sa tým, ktorí podľahnú vnútornej panike, ale myslím si, že pre telo to nie je dobre.“
Bál sa, čo bude po liečbe
Bartoška sa rozhodol všetko okolo choroby vnímať s chladnou hlavou, vrátane odrieknutia rozrobenej práce.
V seriáli Ja, Mattoni mal za sebou desať natáčacích dní, keď sa dozvedel, že ho čaká chemoterapia a ožarovanie.
„Chceli na mňa počkať, ale mňa čakala liečba. Nevedel som, v akom budem po nej stave. Bolo to niečo iné, ako keby som mal zlomenú ruku a čaká sa, kedy mi dajú dole sadru. Jednoducho som nikoho nechcel dostať do patovej situácie. Oni by na mňa čakali a ja by som potom povedal, že decká, ale ja nie som schopný,“ vracia sa do spomienok Bartoška.
Na divadlo ešte nemá kondíciu
Hneď ako sa o jeho chorobe začalo verejne hovoriť, tvorcovia akceptovali, že načas potrebuje pokoj. Pracovná pauza však trvala len krátko. Už dnes je herec opäť v plnom nasadení:
„Som rád, že som hneď po chorobe natočil film Teorie tigra. Bola to hlavná úloha, natáčalo sa počas vlaňajšieho horúceho leta a aj som to zvládol. Tým som dal najavo, že som späť a chcem pracovať. A potom sa to naplno rozbehlo. Pracujem rovnako veľa ako pred chorobou.“
Postupne sa vracia aj do divadla, no priznáva, že tam jeho kondícia dostala zabrať. Niektoré hry zatiaľ odsunul na neurčito, pretože byť na javisku dve a pol hodiny bez prestávky je na neho zatiaľ veľa.
Minúty v rakve
Zato ležať v rakve, ako sa mu zadarilo v jednej z nich, si naplno užíva.
„Sedemnásť minút ležím v rakve, potom mi dajú dole veko a ja ožijem,“ zabáva sa Bartoška nad úlohou, ktorá v súvislosti s ostatnými udalosťami z hercovho života vyznieva nanajvýš morbídne.
„Našťastie nemám klaustrofóbiu. Trošku sa vždy bojím, aby som tam nezaspal, keďže je tam príjemne teplo a tma. Raz som so sebou vzal mobil a pozeral sa na Davis Cup. Stále som si vravel: Ježiši už dohrajte, o chvíľu mi dajú dole veko.“
Cigarety mu chutia stále rovnako
Herec sa po vyliečení rozhodol naplno pokračovať v doterajšom živote. Okrem množstva práce sa nevzdal ani cigariet:
„Tie sú moja fatálna droga, ale štvú ma, chcel by som prestať,“ úprimne priznáva v rozhovore pre portál idnes.cz.
Také ľahké to však nebude.
„Fajčím od štrnástich rokov. Išiel som do školy a v stánku som si kupoval škatuľku cigariet, keby som prestal, moje telo by sa zľaklo.“ S vlastnou teóriou zľaknutia oboznámil herec aj lekárov.
„Tí, čo fajčia, mi povedali, aby som fajčenie obmedzil, tí, čo nefajčia, mi tvrdia, že som idiot,“ konštatuje.
„Po chemoterapii sa mi zmenili chute, vôbec mi nechutil alkohol, ale cigarety mi bohužiaľ chutia stále,“ uzatvára Jiří Bartoška.
V Teorii tigra. Pre Bartošku to bola prvá práca po liečbe rakoviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
