Žila pätnásť rokov s mužom, ktorý okúsil dva neporovnateľné protipóly. Jeden systém ho celé roky ničil, zatváral a ponižoval, druhý ho oslavoval a vyzdvihol až do prezidentského kresla. Život s Václavom Havlom nebol ľahký, no Dagmar Havlová Veškrnová to ustála so všetkou cťou. Aj keď na ňu mnohí pľuli.
Príchod spojeneckých vojsk v auguste '68 zničil všetky nádeje vtedy 32-ročného dramatika Havla. Netajil sa svojimi názormi a musel za to pykať. V base si za „podvratnú činnosť voči republike" odsedel dohromady zhruba šesť rokov.
V tom čase síce stála po jeho boku prvá manželka Olga, avšak raz, na večierku k výročiu divadla Semafor v pražskej Lucerne sa zoznámil s herečkou Dášou Veškrnovou. Samozrejme, očaril aj ju, ako množstvo iných ľudí.
„Získal si ma silou svojej osobnosti, ktorá z neho tryskala aj napriek trochu nesmelému vystupovaniu," zaspomínala si v jednom rozhovore herečka, ktorá vtedy ani len netušila, že sa raz stane jeho manželkou a prvou dámou.
Nikto jej neveril
Zblížili sa v čase, keď Olga Havlová podľahla v roku 1996 rakovine. A 4. januára 1997 sa za najvyššieho utajenia zosobášili na žižkovskej radnici. Za svedkov im šli herci Jan Tříska a Tatiana Fischerová.
Bol z toho obrovský poprask. Jednak preto, že národ mal Olgu Havlovú takmer za sväticu a konzervatívcov pobúrilo, že do výročia jej smrti ešte chýbal necelý mesiac.
Neprajníkov však bol celý zástup. Nepozdávala sa ani intelektuálom, ktorí považovali Havla za svojho človeka a báli sa, že Dáša nie je príliš premýšľavý typ a nestačí svojmu mužovi ani v sčítanosti, ani rozhľadom a sociálnou inteligenciou.
A potom tu bola ďalšia skupina kuvikov, ktorí „obyčajnú" herečku Veškrnovú podozrievali zo zištnosti. Veď prečo by si inak brala o 17 rokov staršieho, dobre situovaného a majetného muža?

Nový život
„Hlavný cieľ svojho života vidím v opore svojmu mužovi a v prospešnosti a užitočnosti všetkým ľuďom, ktorí budú akúkoľvek pomoc potrebovať," sľúbila ako čerstvá pani Havlová a svoj sľub aj dodržala.
Ale mala to poriadne ťažké. Musela sa vzdať takmer všetkého, čo dovtedy napĺňalo jej život a čo bolo pre ňu príznačné. V prvom rade odsunula do úzadia herecké ambície.
„Ľahké to pre mňa nebolo. Kto by rád odchádzal z ťažko vybudovanej dobrej pozície do neznámych vôd? Kto by rád po rokoch začínal od nuly? Kto by rád prekonával stovky prekážok s úsmevom? Kto by bol rád vystavený ťažkým životným skúškam," priznala otvorene.
Zároveň však dodala, že Havel jej bol v tomto „procese zmeny" veľmi nápomocný.
Odrazu musela zabudnúť na živelnosť a krotiť svoju spontánnosť, kvôli ktorej ju ako herečku chválili. Bola pod neustálym drobnohľadom, každý hodnotil jej oblečenie, účesy, správanie sa.

Prvá dáma a píska?
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa pritrafili aj situácie, kedy šla dôstojnosť bokom.
„Môj muž hovorieva, že som svojhlavička. Vypočujem si názor, ale rozhodujem sa sama. A prirodzene, tiež sama znášam dôsledky," povedala raz.
Neprajníci si na nej zgustli hlavne v januári 1998 a jej reakciu počas prezidentských volieb označili za „nedôstojnú na prvú dámu". Voči etikete sa prehrešila tým, že na prejav poslanca Jana Vika, ktorým urážal Václava Havla zareagovala hlasným pískaním.
„Nemôžem sedieť a tváriť sa, že sa ma netýka, keď hanobia môjho manžela," poznamenala.
Najväčšou oporou svojmu mužovi bola v čase, keď ho postihli zdravotné problémy. A tých nebolo málo. Havla viackrát hospitalizovali a operovali, neraz to s ním vyzeralo veľmi zle.
„Že ma Dáša zachránila, dokonca niekoľkokrát, je jasné," povedal na adresu svojej ženy.
Popri tom si Dagmar zastala všetky povinnosti prvej dámy a okrem iného napríklad pomohla zrekonštruovať bývalý kostol sv. Anny v Prahe a podarilo sa jej presadiť bezplatný program prevencie rakoviny hrubého čreva.
„Snažím sa byť lepšia a čistejšia, pretože on je nesmierne čistý človek," povedala o svojom mužovi, na ktorého už len s láskou spomína. No ako raz skonštatovala – až v manželstve s Václavom Havlom sa o sebe dozvedela, že toho zvládne viac, ako si kedy myslela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.