KOŠICE. Na slovenskej literárnej scéne sa občas vynorí autor ktorý ostal po rokoch zložitého vývoja našich dejín takmer zabudnutý, alebo celkom neznámy.
Osud v časoch vrcholiacej normalizácie odstaveného židovského novinára a dramatika Alexandra Reis Francistyho, odvíjajúci sa od prvej Československej republiky kedy sa narodil, cez holokaust a arizácie počas Slovenského štátu, nástup moci komunistov, slobodné 60. roky, nasledujúcu okupáciu a normalizáciu, kedy boli už jeho životné a tvorivé podmienky kvôli mnohým postojom v socialistickom Československu neudržateľné a vzbudili záujem ŠtB ktorá mu urobila v polovici 80. rokov bytovú prehliadku a zabavila mu literárne texty, je takým prípadom.
V Košiciach, kde sa na sklonku života usadil po mnohých predošlých zmenách pobytov, novinových a rozhlasových redakcií, kde zomrel vo veku 46 rokov v lete 1985 a kde je aj pochovaný, dnes nemá už ani svoj hrob.
Ostali iba náhodne objavené texty v archíve košickej expozitúry ŠtB po novembrovom prevrate roku 1989.
Dielo svojrázneho človeka a autora, ktorý sa po celý svoj neľahký život sprevádzaný osudovými politickými zvratmi v Československu bránil zaškatuľkovaniu do kultúrnych a ideologických noriem akéhokoľvek režimu a bol večne nezaradený, iba ako pozorovateľ, čo o sebe píše vo svojich spomienkach, tak predsa len neostalo celkom zabudnuté ako jeho meno a hrob.
Narodil sa do neslobody
Alexander Reis Francisty, vlastným menom Alexander Reis, meno Francisty bolo iba umeleckým pseudonymom dodatočne pridaným kvôli potrebe kultúrnej asimilácie v meniacich sa spoločenských podmienkach normalizácie 70. rokov v socialistickom Československu, sa narodil 13. júna 1937 v rodine dobre zavedeného židovského obchodníka s koloniálnym tovarom v nemocnici v Banskej Bystrici, lebo vo Zvolene kde žili jeho rodičia, pôrodnica nebola.
Jeho matka o tri roky nato zomrela.
Otec Imrich sa po druhýkrát oženil so slovenskou Nemkou Štefániou Kútnou, aby bol chránený počas Slovenského štátu. Štefánia Kútna ich obchod arizovala.
Ako sám Francisty píše vo svojich pamätiach, exkluzívna výlučnosť rodinného prostredia v ktorom vyrastal, jeho majetný otec ktorý ovládal viac cudzích jazykov a bol padlý bojovník po potlačení SNP, istý čas pôsobil aj ako divadelný klakér v Paríži a rôzne výnimky vybavené u Tisa, ktoré im ako Židom pomohli prežiť vo vojnových podmienkach Slovenského štátu, natrvalo poznačili jeho život.
Paradoxne niekedy tiež kontraproduktívne, keď mu v dospelosti v ČSSR počas jeho profesionálnej kariéry novinára a dramatika, pripomínali jeho živnostnícky a národnostný pôvod. Preto začínal používať rôzne pseudonymy, najprv Alexander Radek, neskôr natrvalo Francisty, podľa mena svojej tretej manželky Kornélii Francistyjovej od r. 1975.
Vnímanie inakosti a vylúčenosti z tunajšieho ideologicky sa prudko meniaceho spoločenského prostredia v dvoch totalitných režimistických podobách od fašistického k socialistickému, ho prenasleduje po celý život až do konca.
Má pocit večnej nezaradenosti, večného hľadania seba samého, potreby neustálych zmien v práci a v súkromnom živote, ktoré on ako slobodný človek a literát, bytostne potrebuje v neslobodných podmienkach k vlastnej tvorbe.
Zrejme tomu napomohla aj sadistická výchova jeho adoptívnej matky Štefánie Kútnej, ktorá sa po arizácii ich rodičovského majetku a smrti jeho otca Imricha ako povstalca po potlačení SNP roku 1944 na Kremničke, starala o malého Reisa-Francistyho ako vychovávateľka. Francisty o tom píše dosť podrobne na viacerých miestach vo svojom životopise.
Tento nenormálny stav rôznych výnimiek a telesného týrania, aj napriek hmotnému zabezpečeniu v náhradnej rodine vo vyvlastnenom otcovskom obchode, sprevádzaný ponižovaním s narážkami na jeho pôvod od pridelenej nemeckej vychovávateľky, Francistyho v detstve viedli k neustálym útekom z domova, pretrvávajúcemu strachu z násilia a únikom do snových sebarealizácií v dospievajúcej mladosti, ktoré sa neskôr zhmotnili v jeho dramatickej tvorbe.
Téma nezaradenosti a násilia v akejkoľvek podobe, najčastejšie v partnerských vzťahoch, sa pre jeho neskoršiu literárnu produkciu stala ústrednou.
Začínal v druhej neslobode
Alexander Reis Francisty začínal svoje umelecké predstavy realizovať najprv ako herec, potom ako sa na sklonku päťdesiatych rokov neúspešne pokúšal dostať na bratislavskú dramaturgiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
