Článok pokračuje pod video reklamou
Marta Kubišová sa stala symbolom Augusta 1968 aj Nežnej revolúcie. Sama však priznáva, že vlastne netuší, ako sa to stalo. O tretej nadránom 21. augusta 1968 zamotaná v perinách ešte verila, že Československo obsadili Američania a nerozumela, prečo je jej mama taká nahnevaná.
„Mala som dvadsaťšesť rokov a politika ma príliš nezaujímala,“ ospravedlňujúco sa usmeje. Do reality udalostí však následne vhupla rovnými nohami a s dôsledkami bojovala ďalších dvadsať rokov.
Aj keď od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy uplynie túto nedeľu štyridsaťosem rokov, všetci, ktorí ho zažili ho majú stále v živej pamäti. Obrovský zmätok a hnev sa niesol aj bytom na Vinohradoch.
„Človeče, sme okupovaní,“ oznamovala rozrušená mama dcére, ktorá nerozumela, čo sa deje. „Boli tri hodiny ráno, v tom zmätku sa ku mne do postele nahrnuli moji dvaja pudlíci a ja som si pomyslela: Prečo je tá mama taká rozčúlená? To jej až tak vadí, že nás obsadili Američania,“ začína svoje rozprávania o Auguste '68 Kubišová.
Brat príchod predpovedal
Politicky nepodkutá svoju dievčenskú naivitu bez okolkov vysvetľuje: „Skutočne ma prekvapilo, že tu sú Rusi. Veď ja som dva mesiace predtým vyhrala Bratislavskú lýru s piesňou Cesta, čo bolo poďakovanie Rusom za oslobodenie v roku 1945. Takže to bol šok, čakala som všetko, ale Rusov nie,“ vysvetľuje.
Paradoxne len pár mesiacov pred augustovými udalosťami Kubišovej brat Honza predpovedal, že by k niečomu takému mohlo dôjsť. „Už v apríli mi vravel, že prídu. Vtedy som ho vysmiala,“ priznáva Kubišová.
Brat o pár týždňov neskôr emigroval do Kanady, kde žije dodnes.
Golden Kids. Skupina sa rozpadla pre Kubišovej zákaz umeleckej činnosti. (zdroj: archív M. K.)Proti tankom s vreckovkami
V to stredajšie ráno si dve dámy rodu Kubišových uvarili kávu a zhodnotili, že potrebujú chlieb: „Boli sme zvyknuté všetky starosti rozmiešať v šálke kávy,“ smeje sa speváčka, ktorej sa cestou po chlieb naskytol nevídaný obraz.
„Ľudia stáli usporiadaní v rade a zrazu sa od Strašníc začali blížiť tanky. Oni nemali nič v rukách a nechceli hádzať do nich nákupné tašky, tak začali aspoň pľuť a hádzať do tankov vreckovky, len som si pomyslela: No takto im asi tak ublížime.“
Kubišová spomína na strašný zmätok, ktorý sa niesol ulicami spoločne so správou, že vojaci vlastne ani netušia, kde sú. „Mamine bolo tých chlapcov ľúto, ale ja som si hovorila, že s nimi súcitiť nemôžem. Jednoducho to boli vojaci, ktorých proti nám niekto poslal.“
Cesta k Modlitbe
Marta Kubišová už v tom čase bola jednou z najpopulárnejších speváčok. Na konte mala zlatú, striebornú aj bronzovú Bratislavskú lýru, Zlatého Slávika a za sebou účinkovanie v niekoľkých filmoch a seriáloch.
Práve z jedného z nich, Pieseň pre Rudolfa III., vzišla Modlitba pre Martu, ktorá sa okamžite stala protestsongom.
„Viac som nechcela spievať tú ódu k 1945, keď okolo jazdili tanky. A tak sa telefonovalo skladateľovi Jindřichovi Brabcovi, aby prišiel do štúdia, že nahráme novú skladbu a to bola práve Modlitba. Cestou schytal do svojho malého fiatu asi tri priestrely. Bola som rozčúlená!“
Hymna dvoch udalostí
Pieseň sa nakoniec stala symbolom dvoch udalostí v ére Československa, okrem obsadenia spojeneckými vojskami v auguste 1968 aj novembrovej Nežnej revolúcie v roku 1989.
Text piesne „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou,“ poznajú všetci pamätníci oboch udalostí.
Naživo, bez hudobného sprievodu ju Kubišová zaspievala aj 21. novembra 1989 z balkóna na Václavskom námestí na začiatku Nežnej revolúcie.
Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel. „Myslela som, že sa asi zrútil svet,“ spomína si na druhú udalosť, kde sa jej pieseň stala hymnou.
Bojovníčka. Svoju energiu v posledných rokoch upriamila na boj za slobodu zvierat. (zdroj: Martin Vobořil)Dostala zákaz
Kým pred augustom '68 mohla Marta Kubišová spievať a účinkovať kde chcela, po apríli '69, kedy Gustav Husák vyhlásil normalizáciu, to už nebolo také jednoduché.
„Pred každou premiérou chodili schvaľovacie komisie a pýtali sa, čo ktorá pesnička znamená.“
Vrcholom však bolo, keď vo februári 1970 zakázali komunistickí pohlavári Kubišovej umeleckú činnosť.
„Prišlo to ako blesk z čistého neba, keď si režim vybral z trojice spevákov v Golden Kids práve mňa,“ spomínala Kubišová. „Napísala som Helene (Helena Vondráčková) a Vaškovi (Václav Neckář) listy s tým, že chcem, aby sa začali venovať samostatnej kariére. A tak sa skupina Golden Kids rozpadla.“
Bez dieťaťa a bez muža
Pre Kubišovú boli roky okolo okupácie skutočne turbulentné nielen v pracovnom, ale aj v súkromnom živote. Rok po zákaze činnosti otehotnela so svojím prvým manželom Janom Němcom.
„Zrejme všetky tie udalosti posledných rokov mali za následok, že som v ôsmom mesiaci potratila a prežila klinickú smrť,“ smutne konštatuje Kubišová, to však nebol koniec zlých správ.
„Môj vtedajší muž nakrútil dokument Oratórium pre Prahu. Strihal ho v Paríži a na tretí deň po invázii v roku 1968 sa vysielal vo všetkých televíziách sveta,“ spomínala Kubišová. „Vedel, že pod svojím menom nenakrúti v Československu už ani meter filmu. Chcel emigrovať, a tak sme sa dohodli, že pôjdeme od seba.“
Charta 77
Zlomená a nešťastná žena, ktorá sa živila lepením vrecúšok na hračky padla na absolútne dno. Bez práce, manžela a dieťaťa sa pretĺkala životom.
Svoje rodinné šťastie si začala budovať len veľmi pomaly, začalo svadbou s režisérom Janom Moravcom. Manželom sa v roku 1979 narodila dcéra Katarína.
To už bola Kubišová podpísaná pod Chartou 77 a bola aj jej hovorkyňou.
„Podobne ako ostatní signatári aj ja som bola priebežne sledovaná ŠtB. Dovtedy ma iba evidovali, až po roku 1977 sme si to užívali. Keď zavreli Václava Havla, vravela som si, že už nemajú žiadnu zábranu a zavrieť môžu kde koho. Ponúkali mi odchod za hranice, ale na to som im vždy odpovedala: Prosím vás, čo by ste tu bezo mňa robili? K tomu ma nikto nemohol donútiť.“
Dcéra Katka. Kubišová sa bála, že jej ju unesú eštebáci. (zdroj: archív M. K.)Obávaní eštebáci
Ani druhé manželstvo však nebolo šťastné: „Už keď sme spolu chodili, mal môj exmanžel bokovky. Keď mi zrazu ktosi zavolal a gratuloval ku Katkinej sestre, myslela som si, že je to blbý fór, ale nebol. Požičala som si od mamy štyri stovky a požiadala o rozvod. Moravec si myslel, že ako chartistka budem opatrnejšia. Nebola som, mala som také parohy, že by som sa s nimi nedostala ani do metra.“
Dcéru Katku teda vychovávala sama a vo veľkom strachu: „Pokojne mi ju mohli eštebáci uniesť, aby ma pritlačili k stene a prinútili napríklad odvolať podpis pod Chartou 77. Už som vtedy verila všetkému. Tak som Katku zamykala a nepúšťala ju z dohľadu. Nakoniec sa aj tak najhoršie výsluchy konali, keď bola v škôlke. Zobrali ma o tretej a držali do pol šiestej. Katka s učiteľkou stepovala na ulici pred škôlkou.“
Comeback
Dcéra pritom o ničom ani len netušila, tak ako nevedela, že jej mama je slávna speváčka.
Ľudia však na ňu nezabudli. Keď počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 spievala na Václavskom námestí Modlitbu pre Martu, bola to pre ňu satisfakcia.
„Keď som odspievala dva verše, tak som sa tam úplne psychicky zrútila niekde do kresla. Ale potom som si doma hovorila, že takýto comeback žiadna speváčka na svete nemala.“
Kubišovú volajú aj speváčka smutných sŕdc, ona však o sebe tvrdí, že je optimistický tvor a možno až nepoučiteľný. Svoj život podriadila svojmu presvedčeniu a nikdy to neoľutovala.
Hrdinka dodnes
Martu Kubišovú dodnes ľudia vnímajú ako bojovníčku.
„Naozaj mi veľmi dlho trvalo, než som z akéhosi pomyselného pomníka v očiach ľudí zostúpila. Symbolicky si ma totiž postavili na barikády. A v mnohých prípadoch je to takto stále,“ smeje sa speváčka, ktorá ohlásila koniec kariéry.
Z pódií odíde do dôchodku v septembri 2017, dva mesiace pred sedemdesiatymi piatymi narodeninami.
Oceňovaná a známa. S príchodom vojsk sa to všetko skončilo. (zdroj: archív M. K.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
