KOŠICE. Keby osud nebol taký krutý, v týchto dňoch by sa gratulanti schádzali u jedného z najvýznamnejších divadelníkov východoslovenského regiónu. Bohužiaľ, Peter Rašev už osem rokov hrá v nebeskom divadle, preto jeho nedožité 64. narodeniny sú už len spomienkou na skvelého herca, režiséra a košického tribúna Nežnej revolúcie.
Pôsobil dojmom suveréna, k čomu prispievala jeho výška, výzor a charizma. Sám na seba však priznal, že bol citlivým mužom, ktorý sa nehanbil ani za svoje slzy.
Už na strednej škole ho volali Richelieu, pretože v zásade nevstupoval do konfliktov, nepatril k bitkárom a všetko riešil mierumilovne, s toleranciou a ústupčivosťou. A pritom mu v žilách kolovala krv donských kozákov!
Dieťa ohúrené potleskom
Pôvod Petra Raševa má skutočne zaujímavé pozadie. Jeho dedo bol donský kozák, ktorý k nám prišiel s ruskou armádou v roku 1916. Ako zajatec pracoval na statku a zaľúbil sa do slúžky a splodili nemanželské dieťa – Petrovu mamu.
Tá sa potom vydala za bulharského zeleninára, ktorý pri Prešove obhospodaroval veľké polia.
„Krv nie je voda,“ zvykol skonštatovať Peter, ktorý sa už ako šesťročný rozhodol, že bude hercom. Ohúrilo ho, keď mu ľudia v ochotníckom divadle tlieskali.
Nikto z jeho početných súrodencov tieto umelecké ambície nemal, a to ich bolo osem bratov a jedna sestra. Mária síce bola Petrovým dvojčaťom, no ich povahy tomu vraj vôbec nenasvedčovali.
„Mária bola vždy slobodnejší človek než ja, ja som bol dosť závislý, chcel som, aby ma ľudia mali radi, obdivovali ma, bol som exhibicionista,“ priznal v jednom z rozhovorov.
Študentská láska
Počas štúdií na VŠMU spoznal ďalšiu dôležitú osobu vo svojom živote. Ľuba Blaškovičová, dcéra známeho herca Dušana Blaškoviča bola ešte len prváčka, keď sa spoznali. Ako vraví, zaujal ju na prvý pohľad.
„Bol iný ako ostatní. Peter bol nádherný chlap. Úžasný, šarmantný, ženy sa za ním otáčali ešte dlhé roky, aj keď bol starší. Mal úžasnú charizmu. Takže jasné, že ma zaujal. A ja som ho vraj zaujala tým, že som bola krpatá, drzá a dcéra herca. Takže sme si padli do oka a neskôr sme pochopili, že patríme k sebe,“ zaspomínala si pre Korzár na muža svojho života.
Nezaváhali ani na chvíľu
Nemali to vždy ľahké, no ku všetkému, čo im život priniesol, sa postavili čelom. Nezaváhali ani v novembri '89.
„My sme to s Petrom nikdy nemali jednoduché. Do strany nás nechceli, ani nás neoslovili, asi vedeli prečo, lebo sme hovorievali, že keby náhodou, tak im to rozvrátime zvnútra. A keď prišiel november '89, hneď sme pochopili, že tam patríme. Brali sme to ako samozrejmosť, pretože bola šanca niečo zmeniť,“ vysvetlila Ľ. Blaškovičová.
„Bola to situácia, keď sa už nedalo ustúpiť, už sme toho všetci mali plné zuby. Akurát niekto bol schopnejší prejaviť to, iní čakali, že to za nich urobia druhí,“ vysvetľoval v minulosti P. Rašev.
Obaja však priznali, že mali strach.
„Báli sme sa. Ľuba vtedy učila na konzervatóriu, jej študenti nám strážili deti a stávalo sa, že nám eštebáci chodili kopať do dverí,“ spomínal hlas košických novembrových tribún.
Chvíľu pôsobil aj ako poslanec federálneho parlamentu, no napokon sa vzdal mandátu a vrátil sa späť k umeniu.
Bez divadla nevedel žiť
Mimoriadne veľké poleno však život Petrovi Raševovi hodil až o pár rokov neskôr, keď sa za Mečiarovej vlády diali divné veci s košickým Štátnym divadlom, kde v tom čase pôsobil ako šéf činohry.
V roku 1996 sa ministerstvo kultúry rozhodlo spojiť košické a prešovské divadlo pod jedno vedenie, Raševa odvolali z funkcie a napokon ich oboch aj s manželkou vyrazili.
Život bez divadla Peter Rašev nezvládal a nie je žiadnym tajomstvom, že začal piť. S Ľubou mali dve dcéry a v peňaženke posledné peniaze.
„Toto bolo obrovsky ťažké. Peter mal fakt tendenciu to svoje zúfalstvo utápať v poháriku, mali sme dve deti, boli sme bez práce... bolo to naozaj náročné. Vtedy nám pomohol Marcel Děkanovský, u ktorého sme začali robiť dabing,“ vysvetlila Blaškovičová, ktorá napokon prišla s geniálnym nápadom, aby si založili svoje – Staromestské divadlo.
„Vymyslela som ho preto, aby sa mi Peter neupil, alebo nezbláznil, lebo bez divadle nevedel žiť,“ vysvetlila.
Bojoval dva roky
Bol to šťastný krok a Peter Rašev sa mohol naplno venovať tomu, čo miloval. Hral, písal, režíroval.
Ale život mu zakrátko zase ukázal, že nemôže byť všetko tak, ako si my predstavujeme. V roku 2006 mu diagnostikovali nádor na pľúcach a metastázy na mozgu.
Dva roky bojoval ako lev, v ktorého znamení sa narodil.
Nevzdával nádej, no jeho organizmus to napokon vzdal a 12. júna 2008 odišiel navždy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
