Olympijské hry v Londýne začínajú
Veľký deň športovcov, ktorým sa zložením olympijskej prísahy začne najväčší športový podnik po vojne — XIV. olympiáda, je predo dvermi. Účastníci, ktorí sa zišli v Londýne zo všetkých kútov sveta, využívajú ešte posledné dni k dokonalej príprave, a to každý na svojom mieste podľa daných možností.
Pokiaľ ide o našich reprezentantov, nie sú v tomto smere na tom najlepšie. Účastníkov je totiž veľa a taktiež aj olympijských stredísk. Znamená to teda, že aj naši musia prekonávať značné vzdialenosti, kým sa dostanú tam, kde sú ich tréningové možnosti nevyhradené.
Tienistou stránkou sú nedostatky v organizácii. Ktosi vtipne poznamenal, že Angličania usporiadali olympiádu naposledy v roku 1908 a od tých čias už asi zabudli, ako sa to robí. Každý z výpravy je odkázaný sám na seba, resp. na svojich vedúcich. Vysvetlenia a informácie sú iba v anglickom jazyku, teda ani nie vo francúzskom a o slovanských už ani nehovoriac.
V samotnom Londýne niet ani najmenšej stopy, že by sa konala olympiáda. Zdá sa, že Angličania majú prvoradý záujem o čisté anglické športové záležitosti, ako kriket, dostihy chrtov a futbalovú ligu. Dokonca ani pre samotné hry nie je ešte všetko pripravené a tak napr. telocvičná hala sa ešte len dostavuje.
Chýba tu akási dôkladnosť, čoho najlepším dôkazom je, že na počesť československých športovcov vyvesili v tábore červeno-modrú vlajku s bielym klinom. Teda niečo podobného, čo majú Filipínci.
(Východoslovenská pravda, 29.7.1948)
Olympiáda včera a dnes
XIV. novodobé olympijské hry pokračujú po 12-ročnej prestávke, ktorú zapríčinila druhá svetová vojna.
„Vyhlasujem moderné olympijské hry, XIV. olympiádu v Londýne za otvorenú“ – to boli slová anglického kráľa Juraja VI. a tým sa začal najväčší športový podnik na svete. V lesku nádhery a dôstojnosti odzneli krásne slová, zapálil sa olympský oheň a potom 6 000 olympionikov z celého sveta zahájilo svoje zápolenia o titul najlepších, boje o zlaté, strieborné a bronzové medaily.
V Londýne bude bojovať iba malá hŕstka reprezentantov z Československa. Naše nádeje na úspechy sú opodstatnené. Jedná sa predovšetkým o nášho atléta č. 1, poručíka Emila Zátopka, kajakárov, telocvikárov a basketbalistov.
Naši reprezentanti nás nesklamú a iste sa vynasnažia zo všetkých svojich síl o čo najlepšie výsledky. Pre nich a aj pre nás to bude veľká radosť, keď vztýčia našu trikolóru na stožiar olympijských víťazov.
Je nesporné, že olympijská myšlienka je na postupe. Svedčí o tom všeobecný záujem, ktorý sa jej venuje nielen v kruhoch odborných, ale aj v celej verejnosti. No nemožno dostať dostačujúcej záruky na to, že všetci účastníci OH sú pravými amatérmi, i keď to už písomne vyhlásili. Už dávno sme stratili dôveru ku kočujúcim hviezdam, šampiónom a primadonám ponáhľajúcim sa od jedného preteku k druhému, ktorí si uvedomujú, že ich mená plnia štadióny a podľa toho vedia aj účtovať svoje výdavky.
Taktiež častým zjavom je, že mnohí olympijskí víťazi veľmi skoro prestupujú k otvorenému profesionalizmu a zlatá medaila je im najlepším odporúčaním, že svoj odbor dokonale ovládajú.
(Východoslovenská pravda, 30.7.1948)
Zátopek bežal, nadchol a získal zlatú pre ČSR
Celá československá športová verejnosť s nezvyčajným záujmom očakávala druhý deň OH, kedy náš atlét Emil Zátopek pretekal v jednej z najťažších disciplín v behu na 10 000 metrov.
V piatok popoludní sa zišlo na olympijskom štadióne Wembley vyše 60 000 ľudí, ktorí svoju pozornosť sústredili na závod na 10 000 m. Fínskemu rekordérovi Heinovi bolo pridelené pretekárske číslo 238, zatiaľ čo náš Zátopek bežal s číslom 203 na chrbte.
Úžasná horúčava bola veľkým hendikepom najmä pre Švédov a Fínov a iste bola príčinou toho, že v krásnom preteku padol len olympijský a nie svetový rekord. Po štarte z klbka pretekárov vyrazili ihneď fínski pretekári Heino a Henström. Náš Zátopek bol ešte po absolvovaní prvých 5 kôl trinásty.
Potom začal povzbudzovaný malou skupinkou Čechoslovákov doťahovať a skoro sa dostal k vedúcej skupine, na čele ktorej bol v desiatom kole Heino, sledovaný svojim krajanom Henströmom. A potom prišla „československá lokomotíva“, Zátopek.
V trinástom kole predbieha Heina, aby pokračoval vo víťaznom defilé až do cieľovej pásky.
Zátopek utvoril nový olympijský rekord, keď prekonal držiteľa starého času Poliaka Kusocinského. Veľký favorit Heino preteky vzdal.
Emil nás nesklamal. Sme naňho právom hrdí. Opäť dokázal, že je nielen dobrým vojakom, ale i športovcom a aj za hranicami čestne bojuje za našu dobrú reprezentáciou.
(Východoslovenská pravda, 31.7.1948)
Zátopek v Košiciach
Áno v Košiciach. No, nemôžeme ho vidieť na atletickej trati, ale iba na striebornom plátne. Emil nás ani tu nesklamal. Každý jeho krok, každý výraz na tvári dokumentuje jeho vytrvalosť, vôľu a cieľavedomú prácu. Emilovo historické víťazstvo môžeme vidieť v kine Čas v Košiciach. Z počiatku beží medzi poslednými.
Potom sa postupne prediera vpred. A mal čas aj na rozhovor s istým pretekárom, ba dokonca ho priateľsky pohladkal a zakývol mu a nechal ho vzadu. Radosť sa bolo pozerať na tento filmový záber.
Zvíťazil však aj správca kina Čas, ktorý vzbudil záujem obecenstva na tento film vtipnou reklamou.
(Východoslovenská pravda, 10.8.1948)
Brazília – ČSR 28:23 (10:13)
Pondelňajší program olympijských hier bol odložený pre silný dážď. Menej ako štvrť hodiny pred otvorením oznámili, že gymnastické súťaže sú v krytej Enpress hale, kde sa konali zápasy vo voľnom štýle.
Z Londýna sme dostali iba jedinú správu, ktorá však žiaľ je veľmi smutná. Naši basketbalisti prehrali s Brazíliou 28:23, keď v polčase viedli 13:10.
Víťazstvo sme mali na dosah ruky. Naši hráči však svojho súpera podcenili, čo sa nevyplatilo. Koše za ČSR: Mrázek 12, Kozák 3, Krenický, Trpkoš, Křepela, Benáček po 2.
(Východoslovenská pravda, 10.8.1948)
Vodáci získali Československu tri zlaté medaily
Cesta k víťazstvu je ťažká a tŕnistá. Naši vodáci si tento trojitý triumf vybojovali svedomitou prácou, nadšením a predovšetkým odhodlaním po víťazstve na medzinárodnom športovom kolbišti.
Prvou zlatou nás obšťastnil Čapek, druhú získala dvojica Buzák – Kudrna v súťaži kanoe dvojíc na 1 000 m pred USA a Francúzskom.
Tretia správa je iba kusá, no tým radostnejšia. Oznámili nám len toľko: Holeček vybojoval Československu štvrtú zlatú medailu. Vodáci sa teda v Londýne vyznamenali.
Dokázali to, čo nevedeli dokázať naši ostatní športovci okrem Emila Zátopka, lebo za jeden deň získali 3 zlaté medaily.
(Východoslovenská pravda, 13.8.1948)
Sláva víťazom, česť porazeným
XIV. olympijské hry v Londýne sa skončili. Bojovali tu o prvenstvo najlepší športovci z celého sveta. Mená víťazov, majiteľov zlatých, strieborných a bronzových medailí sú už známe.
Odchod olympionikov z jednotlivých štátov bol v znamení prevolávania športového hesla: zlomte si väz, t. j, bojujte zo všetkých svojich síl o čo najlepšiu reprezentáciu svojho národa.
V hlavnom meste Anglicka v Londýne, ožili športové stánky vo svojej plnej nádhere. Radosť sa bolo pozerať na ruch vo Wembley, Empire Pool, v Harringay aréne, Henley atď. Dobojovalo sa... Sláva víťazom, česť porazeným.
Obdivujeme všetkých pretekárov a ich jedinečné výkony, že prispeli k zvečneniu krásnej olympijskej myšlienky.
(Východoslovenská pravda, 15.8.1948)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
