„Kolja, ty neboj sja, hlavne nikam neubegaj, my si tě najdem…“ takto znie jedna z vydarených hlášok v oscarovom filme Kolja. Odvtedy, čo otec a syn Svěrákovci nakrúcali túto obľúbenú snímku, ubehlo dvadsať rokov. A ak by ste dnes stretli na ulici filmového Kolju, ani by ste ho nespoznali.
Andrej Chalimon má 26 rokov a herecká kariéra je pre neho už dávno minulosťou. Na filmovačku v Česku však stále rád spomína.
„Film mám na flash disku a občas sa na neho pozriem, niekedy z nostalgie. Páči sa mi jeho atmosféra. Rád si spomínam napríklad na moment, keď sme jedli boršč. Pamätám si, že už som bol hrozne hladný a chcel som to čo najrýchlejšie zjesť. V tom zábere fúkam na lyžicu a pálim si pritom ústa, pretože polievka bola neskutočne horúca a vážne sa nedala jesť,“ porozprával Andrej Chalimon pre český Magazín MF Dnes.
Pridrahá herecká škola
So scenáristom Zdeňkom Svěrákom, režisérom Janom Svěrákom, či s inými ľuďmi zo štábu však už celé roky nie je v kontakte.
„Všetci už zabudli, alebo niekam zmizli. Pri nakrúcaní boli všetci kamaráti, alebo sa snažili byť. Ale dnes si už na to nikto nespomenie,“ povzdychol si mladý Moskovčan, ktorý po Koljovi ešte natočil dva filmy – jeden vo Venezuele a druhý v Taliansku a zopár ruských reklám, no tým sa jeho herecká kariéra skončila.
Nemal totiž dosť peňazí na úplatky.
Po základnej škole sa Andrej prihlásil na konzervatórium, ale ako zistil, bola to príliš drahá záležitosť.
„Všade musíte dať nejaké peniaze a pri prijímačkách im šlo len o úplatok. Chceli odo mňa desaťtisíc eur, avšak s tým, že ešte za štúdium som mal platiť 1500 alebo dvetisíc eur mesačne. A na to som, samozrejme, nemal,“ porozprával Chalimon o pomeroch, aké vládli pred pár rokmi v Moskve.

Obchodný zástupca
Samozrejme, mrzelo ho to, ale napokon sa s tým zmieril. Vyštudoval teda moskovskú univerzitu manažmentu – odbor štátne a komunálne správy.
Po štúdiu začal pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá inšpekciou a údržbou moskovských podchodov. Mal na starosti 25 z nich a v prípade problémov ich aj opravoval, obkladal granitom či mramorom.
Potom sa rozhodol zmeniť povolanie a dnes je z neho obchodný zástupca vo firme so švajčiarskymi hodinkami.
„Ide o medzinárodnú spoločnosť a tá práca ma baví. Ľudia u nás nechajú pomerne veľké peniaze, pretože nejde o hodinky za päť rubľov, ale jedny stoja okolo tisíc dolárov,“ vysvetlil nádejný biznismen.
Nezadaný
Sám však priznáva, že ešte nejaký čas potrvá, kým sa prepracuje medzi boháčov. S tým však súvisia aj problémy s láskou. Andrej síce mal frajerku pôvodom z Minska, no tá mala židovské korene, a tak emigrovala do Izraela za otcom. A odvtedy je sám.
„Dievčatá v mojom veku dnes hľadajú niečo nepochopiteľné. Chcú mať všetko a hneď. Lenže chlapec v mojom veku im zatiaľ môže dať sotva polovicu. Tento trend k nám dorazil asi zo Západu, kde je všetko vykreslené do krásna a naše dievčatá bohužiaľ nechápu, že západná a ruská mentalita sa dosť líšia,“ vysvetlil ambiciózny mladík, ktorému v Rusku nepomáha ani kariéra detského herca, no verí, že sa to zakrátko zmení a on si splní sen o spokojnej rodine.



Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.