Každý spevák by si želal, aby aj takmer štyridsať rokov po jeho smrti žila jeho tvorba. Františkovi Krištofovi Veselému sa to podarilo. Okrem nadčasových hitov rodák zo Skalice hral divadlo a okúsil aj filmový priemysel. Neznášal smútok, miloval, keď mohol robiť ľudí šťastnými.
Obrovský talent sa zrodil pred sto trinástimi rokmi v Skalici. Bol ešte malý chlapec, keď sa jeho otec vybral do Ameriky, z ktorej sa už nevrátil. Krátko po otcovom odchode od chlapca odišla aj mama.
Za vidinou dobre platenej práce sa presťahovala do Budapešti a chlapca nechala v starostlivosti starých rodičov. A dobre urobila. Františkov dedo bol skalickým hlásnikom a mal príjemný hlas.
Ten objavil aj u svojho vnuka, ktorý začal spievať v zbore a navštevovať miestny ochotnícky súbor. Tak sa začala rodiť hviezda.
Hercom sa stal v Maďarsku
Mama sa v Budapešti vydala za bohatého továrnika Krištofa, ktorý si Františka v sedemnástich rokoch adoptoval. Vtedy si mladík prisvojil aj druhé priezvisko
. „Otec predtým nevedel ani slovo po maďarsky, mal však talent na jazyky, každý deň strávil hodiny nad slovníkom a čoskoro ovládal maďarčinu plynulo,“ hovorí Eva Veselá, dcéra slávneho speváka.
Vďaka perfektnej znalosti maďarčiny v Budapešti absolvoval aj hereckú školu. Nájsť prácu však nebolo jednoduché. Dlho mal len krátkodobé angažmány.
Túžil po Košiciach, dostal sa do Bratislavy
Šťastena sa však na neho usmiala aj vďaka kamarátovi Jankovi Blahovi. Mladý Veselý mu v liste napísal, či by mu nepomohol dostať sa do košického divadla. Tenorista list ukázal vtedajšiemu riaditeľovi SND Antonínovi Drašarovi, ktorý práve hľadal sólistu.
Drašar okamžite Krištofovi Veselému poslal telegram, aby namiesto Košíc zvážil Bratislavu. Mladík ponuku okamžite prijal. Riaditeľ si ho poistil zmluvou na roky dopredu.
Aj keď úspešného umelca chcelo získať viedenské divadlo, nešlo to. Za lojalitu mu SND poskytlo obrovský priestor na realizáciu.
Celý život s jednou ženou
A on ju využil, hral, spieval, režíroval.
„Povahovo patril k vážnym mužom, bez hviezdnych manierov. Nikdy sa v spoločnosti hlasne neprejavoval, ľudia sa mu sami prihovárali. Všade chodil presne, ani s predstihom, ani neskoro. No a vo fraku sa nevedel nikto tak elegantne a prirodzene pohybovať ako on,“ spomína Maja Velšicová, ktorá s Krištofom Veselým hrala v kabarete Tatra revue.
Aj keď mal obrovský prirodzený šarm nezneužíval ho. Ešte v Maďarsku sa zoznámil s herečkou z Pécsa Gizelou.
Z obrovskej lásky sa narodila dcéra Eva. Jej mama na svoju kariéru zanevrela, stala sa otcovou manažérkou.
Skladanie mu nešlo
Najkrajšia hviezdička, Skôr než odídeš, Len bez ženy, Podaj mi rúčku to boli všetko hity, ktoré Františka Krištofa Veselého preslávili.
Pritom za celý život nezložil ani jedinú pieseň: „Komponoval som hudbu, ale keď som si skladbu alebo skladbičku neskôr prehral, zistil som, že bude lepšie o nej nikdy nikomu nehovoriť. Tým, že som sa neprejavil ako autor, určite slovenské umenie nič nestratilo,“ povedal v roku 1976, rok pred svojou smrťou, časopisu Život.
Autorom väčšiny piesní bol Gejza Dusík. Vytvorili fantastický tandem.
Spieval až do konca
Okrem množstva piesní, natočil aj niekoľko filmov a účinkoval v mnohých televíznych projektoch. Bol spoluzakladateľom divadla Nová scéna.
Aktívny bol až do smrti aj napriek zdravotným problémom: „Mal ich množstvo, možno aj preto som si zvolila povolanie lekárky. Trápili ho dýchacie cesty a hlasivky, no žiaden lekár sa neodvážil operovať ho. Báli sa, že príde o hlas. Ku koncu života vykašliaval krv, no aj tak neprestával spievať,“ priznáva Eva Veselá.
František Krištof Veselý zomrel v Bratislave na rakovinu pľúc, v marci 1977.
Vždy pozitívne
Jeho tvorba tu zostala dodnes. Z času na čas niekto piesne opäť opráši a vdýchne im nový život.
A tak túžba Františka Krištofa Veselého rozveseľovať ľudí, aby zabudli na svoje starosti, zostáva stále živá. „Som uvedomelým optimistom. Snažil som sa rozdávať ľuďom tento optimizmus a úsmev, lebo vždy som najšťastnejší, keď vidím okolo seba veselé tváre. Neznášam zatrpknutosť, smútok mi ide na nervy, život treba prežiť s veselou mysľou. Aj z maličkostí sa možno tešiť a každé ráno sa dá vstávať s úsmevom na perách,“ hovorieval spoluzakladateľ slovenskej operety.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
