Chantal Poullain: Život s Bolkom bol krásny i náročný

Do našich končín ju priviedla veľká láska. Inak už mohla byť za morom a ktovie, možno mohla urobiť aj hollywoodsku kariéru.

A aj keď sa veľká láska napokon skončila, herečka Chantal Poullain zostala v Česku, ktoré sa stalo jej domovom. Hovorieva však, že raz sa asi do rodného Francúzka vráti.

Za všetkým treba hľadať Bolka Polívku. Ten totiž koncom sedemdesiatych rokov pobláznil krásnu Francúzku natoľko, že zrušila všetky svoje plány a odišla s ním do socialistického Československa.

Zo slobody – za ostnatý drôt. No ako sa hovorí, láska je mocná čarodejka.

Umeleckému osudu neušla

Chantal Poullain, ktorá v stredu oslávi jubilejnú šesťdesiatku, spočiatku vôbec nesnívala o veľkej kariére herečky.

A hoci vyrastala v umeleckom prostredí, neinklinovala k nemu. Jej mama bola maliarka, otec sochár, babička divadelníčka, no ona bola presvedčená, že žiaden umelecký smer nechce robiť.

„Chcela som byť architektka, chirurgička, hlavou sa mi preháňalo množstvo vecí. Ale osud je osud. V škole sme robili predstavenie Špinavé ruky a ja som cítila obrovskú radosť. Potom som odišla do Anglicka, kde som si chcela premyslieť, čo budem v živote robiť. Vďaka osudu som sa dostala ako komparz do televízneho filmu a to rozhodlo. Šla som do herectva s tým, že mi môj majster Francois Germond do troch mesiacov povie, či na to mám, alebo nie. Nemá totiž cenu niečo študovať, aby človek nakoniec zistil, že mu to ide priemerne,“ vysvetlila v Českej televízii.

Namiesto Ameriky Československo

Keď sa vrátila z Anglicka, odišla študovať na Divadelnú akadémiu v Ženeve a tam jej náhoda v roku 1978 priviedla do cesty Bolka Polívku. Bola to láska na prvý pohľad.

„Hovorila som si, že to nie je možné. To je on! Neskutočné,“ opísala v jednom rozhovore. T

oto osudové stretnutie všetko zmenilo. Chantal totiž plánovala odísť zo Ženevy do USA a tam rozbehnúť svoju hereckú kariéru.

Namiesto toho sa rozhodla odísť do Československa. Rodičov to, samozrejme, prekvapilo.

„Ale moja mamička povedala krásnu vetu: Pozerám sa do tvojich očí a vidím, že nemá cenu hovoriť ani slovo. Bež. Urobila mi krížik na čelo a mohla som ísť,“ zaspomínala si na osudové okamihy.

A nastalo najkrajšie, ale aj najkomplikovanejšie obdobie krásnej Francúzky. Prišla do krajiny, ktorú nepoznala, neovládala jazyk a nemala tu žiadne kontakty. Ale zato veľké ilúzie. Nepočítala s tým, že bude pokračovať s divadlom.

„Myslela som si, že budem zamilovaná, že sa budem venovať rodine, že budem mať sedem detí. A potom prišiel Šašek a kráľovná a ďalšie predstavenia,“ zaspomínala si.

Starne s gráciou. Chantal Poullain z veku depresie nemá a nepáči sa jej, keď niekto odmieta starnutie a oblieka sa ako keby mal 25. To jej pripadá smutné. (zdroj: ČT)

Opustená na farme

Život s úspešným hercom bol vraj krásny, ale aj mimoriadne náročný. Chvíľu napríklad bývali u Idy Kellarovej, ktorá Chantal učila základné praktické české slovíčka ako mäso, kúpiť, biele víno, ďakujem... Po svadbe žili v Brne a Bolek popri tom staval farmu v Olšanoch.

Mali spolu syna Vladimíra, no hoci Chantal chcela aj viac detí, akosi to nevyšlo. Tak sa zamerala na kariéru a hoci češtinu stále dobre neovládala, darilo sa jej.

Keď ju priviedol na farmu, pre Francúzku, ktorá nepoznala život na československej dedine, to bol šok.

„Bolek predpokladal, že sa budem starať o kone, o krčmu a on bude hrať. To som nemohla prijať. Založila som napríklad nadáciu. Ale jemu sa to nepáčilo. Chcel ma mať len pre seba,“ vysvetlila. A problémy sa začali kopiť.

Padal na dno

„Keď sa začal pripravovať na svoje Kurvahošigutntag, toľko večerov popíjal s ľuďmi z dediny, zanedbával sa.... a ja som sa cítila hrozne sama. Kurvahoši asi žiadalo zísť do prízemia, úplne na dno, ale ja som hovorila, „preboha, Bolek, nemáš ísť medzi ľudí dolu, do hnoja, ty ich máš vziať a vytiahnuť navrch“.  Lenže on pri tom natáčaní potreboval nájsť ducha dediny, na čo som psychicky nebola pripravená. Chápala som to, ale nezvládala,“ tvrdí s odstupom času žena, ktorá svojrázneho herca síce milovala, ale nechcela mu robiť gazdinú, niekoho, kto žije len pre neho a poprie všetky svoje sny.

Stále ho bude milovať

Rozchod bol bolestivý. „Pre mňa bol Bolek mužom môjho života, ale ku koncu to už bola bolesť. Nie sme dnes nepriatelia, to nie, Bolka budem celý život milovať, ale svojho Bolka, ktorého som poznala kedysi. Ten sa v mojej hlave nikdy nezmení...“

Napriek všetkým sklamaniam by veľa z prežitého brala okamžite znova, lebo pekných zážitkov mala viac ako smutných. Samozrejme, niektoré chyby by nerobila.

„Možno by som mala viac trpezlivosti a tolerancie. Za Bolkom by som sa odsťahovala znovu, len by som sa možno ešte usilovnejšie snažila mať viac detí a udržať náš vzťah. Aj keď to nebolo ľahké,“ tvrdí.

Dnes už nechce bláznivú lásku, ale silného partnera, ktorý bude chcieť, aby bola šťastná. Nebude ju milovať pre seba samého, ale pre ňu.

So synom Vladimírom. Mladý muž zdedil gény po matke, aj po otcovi. (zdroj: ČT)

Prekonala rakovinu

Silnú oporu potrebovala Chantal Poullain pred piatimi rokmi, keď jej v prsníku objavili nádor.

Na prehliadku síce podľa lekárov prišla päť minút po dvanástej, no mala šťastie a lekárom sa podarilo nad rakovinou zvíťaziť.

Podstúpila operáciu, chemoterapiu a veľmi jej pomohlo aj to, že nestratila nádej a mala veľkú chuť bojovať.

Pred očami totiž mala svoju sestru, ktorá zomrela na rovnakú chorobu, lebo odmietla masektómiu a radikálnu liečbu. Ona nechcela dopadnúť rovnako.

„Choroba vás nesmie zastaviť. Je potrebné sa postaviť proti nej ako proti nepriateľovi. V žiadnom prípade nemôže byť choroba víťaz. Život je krásny a za ten boj stojí,“ vyhlásila po úspešnej liečbe, keď sa vrátila späť do pracovného kolotoča.

Raz sa vráti

A keď je reč o návratoch, toto slovo počúva Chantal Poullain pravidelne. Vždy sa jej známi, aj cudzí ľudia pýtajú, prečo sa po rozchode s Bolkom nevrátila do Francúzska a či tak nechce niekedy urobiť.

Ona to vidí jednoznačne. Pôvodne neodišla kvôli synovi, ktorý tu mal zázemie a ona ho z neho nechcela odtrhnúť. „Je to Čech ako poleno,“ smeje sa a tvrdí, že na Vladimírovi nie je nič francúzske. Navyše mal a stále má dobrý vzťah s otcom Bolkom a ona ich nedokázala rozdeliť.

Ďalším dôvodom bolo divadlo, v ktorom sa udomácnila a tiež Nadácia Archa Chantal, ktorú vedie a ktorá sa snaží uľahčovať a spríjemňovať deťom pobyty v nemocniciach. Má tu tiež veľa priateľov, dobre vychádza aj s Bolkovými dcérami Kamilou a Annou, ktoré mal s Evelýnou Steimarovou.

Zatiaľ teda chodieva do Francúzka na návštevy, hoci nie tak často, ako by si priala. A pravidelne sleduje správy na francúzskych televíznych kanáloch.

Zároveň sa však netají, že raz zrejme príde deň, keď bude mať čistý stôl a bude pripravená na návrat. Lebo v Česku jej chýba more a teplo.

Bol mužom jej života. Bývalí manželia majú dobrý vzťah aj napriek rozvodu. (zdroj: archív)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.