Nový rokovací poriadok NR SR, ktorého nástrel zverejnil predseda parlamentu, vnáša ďalšiu eskaláciu do mocenského zápasu medzi koalíciou a opozíciou.
Vládna strana prichádza s rozmanitými reguláciami, kľúčová je však časová reštrikcia diskusných príspevkov, od čoho si sľubujú obmedzenie priestoru na obštrukcie opozície. To ak nie je rovno protiústavné, tak v každom prípade protidemokratické.
Parlament je totiž prioritné fórum kontroly vlády, čoho by sa ona sama ako hlavnej roly a poslania opozície v systéme z princípu nemala dotýkať.
Aj vo vyspelejšom svete je ak nie frekventované (bežné to nie je), tak občasné, že sa parlament reguluje. Najčastejším dôvodom sú dlhé rozpravy, keďže k veľa problémom či zákonom sa vyjadruje resp. dokáže vyjadriť - na rozdiel od SR - (takmer) celé plénum, čo žerie čas a, iste, aj nervy kdekomu.
Vždy a zásadne sa to ale deje konsenzom, zhodou aspoň relevantnej časti politického spektra.
Veď, napokon, tí, čo sú dnes opozíciou, môžu byť zajtra vládna strana, a naopak.
To, že Andrej Danko ide pretlačiť represiu silou, je známkou autoritatívnych spádov režimu.
A ohrozenie spočíva v tom, že po opozícii, ktorá je na SR - na rozdiel napr. od Turecka či Ruska - (ú!)hlavným nepriateľom vlády, môže prísť úder aj na občiansku (aj tzv. občiansku ) spoločnosť, médiá, internet, atď.
Aj (najmä) preto si opozícia zaslúži v tomto medziobdobí - keď sú vcelku škandálne prerušené do jesene dve schôdze NR SR - silnú verejnú podporu.
Bez ohľadu na to - a toto klišé už sa opakuje často - čo si myslíme o Sulíkovi, Matovičovi, Lipšicovi a spol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
