Len pred pár dňami sa v médiách objavili fotografie z hercovho pobytu v milovaných Piešťanoch. Vychudnutý a strhaný oddychoval pred vinárňou. Aj keď sa vtedy vyjadril, že sa nemá dobre, nikto netušil, že by táto veta mohla veštiť koniec. Žiaľ, v piatok vo večerných hodinách Juraj Slezáček podľahol rakovine ústnej dutiny.
Rakovinu mu diagnostikovali v lete 2014 pri rutinnej zubnej prehliadke. „Musím uznať, že rakovina ma zaskočila. Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby... Keby na tú chorobu neprišli. Zrejme by som bol šťastnejší a spokojnejší, keby som sa to nedozvedel.
Vlastne na ňu prišli náhodne. Mal som problémy s paradentózou, chcel som iba nové zuby – a mám toto,“ píše vo svojej knihe Ako sa stať celebritou Juraj Slezáček.
Sprvoti ožarovanie a chemoterapiu rázne odmietal a liečil sa alternatívne. Liečba však nezaberala podľa jeho predstáv a tak v novembri toho istého roku začal dochádzať do nemocnice.
Osudná zlomenina
Zdĺhavá a náročná liečba našťastie zabrala a rok od diagnostikovania rakoviny ústnej dutiny mohol vyhlásiť, že je štatisticky vyliečený.
„Verím, že sa rakovina dá poraziť,“ posmeľoval aj sám seba v ďalšom boji.
Dlho mu však optimizmus nevydržal, zlomenina krčka stehennej kosti ho v decembri minulého roka pripútala na lôžko. Doteraz síce ubolenému, ale do veľkej miery sebestačnému hercovi musela manželka pomáhať so všetkým.
Augustová kontrola
Druhá rana prišla na jar, keď sa opäť ohlásila rakovina.
„Opuchlo mi líce, začala ma bolieť sánka, objavil sa zápal. Ak som predtým mal problém normálne jesť – manželka mi musela všetko mixovať – teraz som už nedokázal poriadne skonzumovať ani zemiakovú kašu. Nemohol som dobre otvoriť ústa. Konzumácia jedla, pre väčšinu ľudí pôžitok, sa pre mňa zmenila na hotové utrpenie. Výrazne som schudol. Bol som morózny, smutný, nasrdený, jedovatý, nevrlý... vzápätí ma to mrzelo,“ priznal sa vo svojej knihe.
Lekári zvažovali operáciu, pri ktorej by hercovi odoperovali časť sánky, no vyslovil rázne – nie.
O ďalšej liečbe sa malo rozhodnúť začiatkom augusta.
Posledná cesta
Pred ďalšími rozhodnutiami sa rozhodol nabrať sily v Piešťanoch. Toto mesto nadovšetko miloval. S manželkou Jelou si tu kúpili malý bytík a vždy, keď sa dalo, trávili tu voľné chvíle. Inak to nebolo ani v týchto dňoch.
Podľa svedkov manželka herca každý deň vysadila pred obľúbenú vináreň a on si tam spokojne sedel celé hodiny a rozjímal.
„Nemám sa dobre. Dalo by sa povedať, že je to ešte horšie,“ vyslovil nepríjemnú pravdu pred novinármi.
O týždeň neskôr sedemdesiattri ročný Juraj Slezáček poslednýkrát vydýchol.
Možno už sám vedel, že táto cesta do Piešťan bude posledná, a možno nie.
„Niekedy sa nestačím čudovať, ako sa jeden deň cítim hrozne a o niekoľko dní výrazne lepšie. Rakovina človeka stále prekvapuje. Stačí, aby sa ti trochu polepšilo a zas ťa baví žiť a už nechceš spomínať, ako ti ešte nedávno bolo zle, ako si už bol jednou nohou na inom brehu,“ píše vo svojej knihe.
Milka Vášáryová, Ladislav Chudík a Juraj SlezáčekObaja páni sú už členovia nebeského divadla. (zdroj: tasr)V kolektíve obľúbený
Juraj Slezáček s chorobami bojoval po celý život. Sám sa niekoľkokrát zmienil, že pevné zdravie mu sudičky do vienka rozhodne nedali. Personál bratislavských nemocníc ho dobre poznal.
„Sestričky na mňa veselo volali: „Vitajte, kedy zas prídete?“ Povzbudivé.
V časoch hlbokého socializmu bolo v kádrových posudkoch zaznačené, či je jednotlivec vyrovnaný s náboženskou otázkou, či pochopil vstup vojsk Varšavskej zmluvy a či je v kolektíve obľúbený. Poslednú kolónku som splnil na sto percent,“ žartoval.
Temným myšlienkam sa nevyhol
Herec sa snažil zvládať všetko s humorom: „Humor je jeden zo spôsobov, sebaobrana, antibiotikum, ako sa nad rakovinu povzniesť. Humor však pomáha pri všetkom v živote. Na rádioterapiu som si chcel dať doniesť pianíno, aby som si tam občas zabrnkal, keď už tam chodím ako na klavír.“
Občas však prišli aj ťažké chvíle, vtedy uvažoval nad najhorším: „Miestami som bol na tom psychicky dosť zle, ale na nejakú samovraždu nemám dosť síl. Nechcem uvažovať o smrti, no temným myšlienkam sa vyhnúť nedá. Neľutujem seba, ale skôr svoju ženu, že ostane sama, deti nemáme.“
Vášnivý fajčiar
Keď príde človeku do života vážna choroba, pýta sa, prečo. Juraj Slezáček mal dve teórie, prečo sa to stalo práve jemu.
„Začínal som príliš mladý, často to bolo až príliš namáhavé... Všetkého bolo až príliš. A možno sa mi to vypomstilo a moja choroba je práve toho dôsledok.“
Vedomý si však bol aj toho, že dlhoročné fajčenie sa mohlo na jeho zdraví odzrkadliť tiež.
„Fajčím viac ako päťdesiat rokov. Otec fajčil veľmi málo, obyčajne len fajku, ale mama bola pravidelná fajčiarka. Vtedy som si hovoril, že ja fajčiť určite nebudem. Keď som však ako 17-ročný prišiel na VŠMU, Miško Dočolomanský ma to naučil. Zapáliť si sa stal pre mňa zvyk. Mal som pocit, že s cigaretou v ruke vyzerám lepšie, lebo inak som bol taký cukríkový chlapec,“ vyjadril sa v jednom z rozhovorov.
V Paneláku s Božidarou Turzonovovou. V postave Emila Blichára ho ľudia milovali. (zdroj: TV JOJ)Starostlivá manželka
Na fajčenie sa vždy hnevala aj hercova manželka, klinická psychologička Jela. Zoznámili sa, keď mal dvadsaťjeden rokov a ona štrnásť.
„Odkedy sme spolu, vždy ma držala pri zemi. Či som bol herec, šéf v divadle alebo dekan, dohliadala na mňa, aby som nelietal v oblakoch. Veľmi ovplyvnila môj život. Podržala ma v krízových situáciách. Keď som mal po štyridsiatke, bol som veľmi chorý. Deväť mesiacov som mal vývod z čriev, bolo to veľmi nepríjemné a prestávalo ma to baviť. Hovoril som si, že už chcem odtiaľto odísť. Starala sa o mňa, pomáhala mi a rázne mi povedala, že nikam neodídem a spolu to zvládneme. Podarilo sa jej so mnou vydržať a som jej za to vďačný.“
Posledná rozlúčka
Manželia nikdy nemali deti: „V konečnom dôsledku to beriem tak, že takto nám to život priniesol. Niekedy je to žiaľbohu, inokedy chvalabohu,“ hovorieval Slezáček.
Pani Slezáčkovú teraz čakajú najťažšie chvíle v živote. Manželovi musí pripraviť pohreb.
Oficiálna rozlúčka by sa mala uskutočniť tento týždeň.
Predpokladá sa, že jej miestom bude Slovenské národné divadlo, ktorého člen bol herec až do smrti, osem rokov bol aj riaditeľ činohry a umelecký šéf.
Verný priateľ Clork. Slezáček zvykol konštatovať, že má viac popularity ako on. (zdroj: TV JOJ)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
