Úmysel predsedu Danka meniť pravidlá parlamentného rokovania, ktorý realizuje vznikom akejsi pracovnej (návrhovej) komisie, je po nedemokratickom (možno aj protiústavnom) skrečovaní schôdze o nedôvere Kaliňákovi ďalším vážnym príznakom, že Slovensku – v tieni Kotlebu – vyrastá ďalší autokrat po meči i praslici.
Keďže nápad prekresliť rokovací poriadok priamo vzišiel z júlového plenárneho cirkusu, o primárnej motivácii zúžiť akčný rádius opozície a oklieštiť jej práva môže byť sotva pochybnosť.
Je síce faktom, že zavedenie časového limitu na diskusné príspevky - to je akože hlavné „opatrenie" - z vecného či politického obsahu rozpráv neuberie nič, keďže ani neobmedzená kvantita nezachráni (nevylepší) kvalitu, ktorá je tragická, či hovoríme o Smere, či o SaS, OĽaNO a spol. (Takej ĽSNS je aj minúta priveľa. Nevedia, nemajú čo povedať.)
Zámerom či stratégiou však nie je udusiť geniálne opozičné reči, ale znemožniť resp. skomplikovať jej obštrukčné možnosti. A tiež skrátiť schôdze o vyslovovaní nedôvery.
A aj keď podobné reštrikcie existujú aj inde, samotná motivácia je jasne v rozpore s étosom demokracie.
Ten nepustí: Vládne strany resp. koalície nesmú násilne - právom silnejšieho - obmedzovať možnosti a ústavné práva opozície. Ak sa menia rokovacie poriadky, kultúra vyžaduje, aby sa korekcie prijímali konsenzom politickej scény, resp. jej relevantnej (napr. ústavnej) väčšiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
