Zberatelia sa musia chrániť sami, nikto im v tomto smere nepomôže.
Pokračujeme v histórii 5–haliernika 1924, o ktorom sme zistili ďalšie zaujímavosti. Ako sme ďalej pátrali, dozvedeli sme sa ďalšie šokujúce informácie, ktoré sa odohrali v rokoch 1960-1970.
Pravdivý príbeh o ilegálnych dorazbách v tom čase vyrozprávala autorka 1 Kčs 1957, akademická sochárka Marie Uchytilová Kučová.
Pozvali ju na exkurziu do mincovne a potom prišiel šok. Po ukončení prehliadky dostala od vtedajšieho vedenia čerstvo vyrazený 5-halier 1924, ktorý sa úplne zhodoval s originálom.
Rozdiel bol jediný, že razidlo na ilegálne vyrobenej minci nie je prasknuté. Jej svedectvo je pravdivé, minca sa skutočne našla u otca umelkyne pána Uchytila v Plzni.
Mincu neskôr vydražili za astronomickú cenu. Pôvod mince je jasný, zrejme si vedenie mincovne dalo vyrobiť dorazby. Vzácne ročníky razili na pôvodných strojoch z originálnych razidiel a 5-halierniky rozdávali zadarmo pre vzácne návštevy. Obdarovaných umelcov a dobrých známych bolo viac.
Ďalšie prípady zatiaľ neuvádzame, lebo sú prakticky totožné s príbehom Uchytilová-Kučová. Podľa zistených informácií 20 kusov z týchto mincí odkúpil v tom období dobre známy starožitník po 5000 Kčs.
Práve z týchto zdrojov pochádzajú dnes dražené kvázirarity. Kremnická mincovňa tieto skutky nikdy nepriznala. Odhadom existuje asi 100-200 kusov ilegálne vyrobených mincí z roku 1925 a z obdobia socializmu. Je to omyl odborný, ale najmä finančný.
Na základe týchto informácií môžeme konštatovať, že sa pravý odražok 5-haliernika 1924 nikdy nedražil. Pravých mincí je len maximálne desať. Sú uložené v múzeách, zberatelia sa k nim nikdy nedostali.
V budúcnosti, ak sa budú dražiť 5-halierniky 1924, treba vypracovať vysoko profesionálne odborné posudky v spolupráci s kremnickou mincovňou. Atesty by mali urobiť súčasne viacerí znalci nezávisle od seba, jeden posudok nestačí.
Testované mince treba porovnať s exemplárom, ktorý je uložený v Múzeu mincí a medailí v Kremnici. Ak sa zistí najmenší rozdiel, tak skúmané razby sú nepravé. Dôraz je samozrejme na prasknutom razidle.
Z právneho hľadiska je to porušenie vtedajších zákonov. Mince, ktoré vyrazili v období 1960-1970, prípadne inokedy mimo zákon, s letopočtom 1924, nemôžu byť pravé. Nemohli plniť funkciu zákonných platidiel, aj keď ich vyrobili z pôvodných razidiel.
Na potvrdenie pravosti nestačí, že sú päťhalierniky z metrologického hľadiska identické. Originálne razby môžu pochádzať z roku 1924 a razidlo musí byť viditeľne prasknuté. Ak je to ináč, tak sú presne také, ako keby pochádzali z akýchkoľvek falzifikátorských dielní, ktoré zriadili v dedinskej pivnici.
Kto zaplatil 10-tisíce eur za 5-haliernik 1924 s certifikátom pravosti, urobil veľkú chybu, kúpil nepravý exemplár. Potvrdenie o originalite v tomto prípade je iba zdrap papiera spolu s bezcennou mincou. Na to, či sú 5–halierniky 1924 pravé, ktoré sa dražili za 10-tisíce eur s certifikátom pravosti, by mali dať odpoveď právnici a znalci.
Ak nie, tak by mali rozhodnúť či sú to falzifikáty, dorazby, novorazby, prípadne bezcenné repliky. Po získaní dôkazov by sa nemali tieto mince v budúcnosti predávať ako originály. Ak si zakúpite legálnu novorazbu z roku 2000, ktorú vydala kremnická mincovňa, môžete byť spokojný.
Budete vlastniť práve takú repliku, akú si investori vydražili za 10-tisíce eur. Technické parametre sedia, rozdiel je jediný, že na oficiálnej novorazbe nájdete legálny punc. Oplatí sa veľmi zamyslieť nad veľkými investíciami do pravých mincí.
Pri kúpe drahých kuriozít a unikátov sa nikdy nedozviete, či investujete veľké peniaze do skutočného originálu. Hodili by sa aj ďalšie dôkazy a svedectvá, ktoré by niektoré fakty jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili.
Zrejme na základe týchto informácií sa trhové ceny 5-haliernikov na aukciách prepadnú na minimum...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
