Oplatí sa nad tým zamyslieť, či to stojí za to.
Najvzácnejšiu československú mincu 5–haliernik z roku 1924 netreba zberateľom predstavovať. Každý túto kuriozitu z katalógov dobre pozná a chcel by ju vlastniť. Je to nereálne, lebo podľa oficiálnych informácií sa zachovalo iba 6 až 10 kusov a tie sa dražia za astronomické ceny.
Tí, ktorí to riskli, tak za originál zaplatili 10-tisíce eur.
Toto je začiatok príbehu. Tejto celej histórii o origináloch so znaleckými posudkami sme neverili a mali sme pochybnosti. Z týchto dôvodov sme sa rozhodli, že začneme pátrať, aby sa konečne zberatelia dozvedeli pravdu.
Trvalo to roky, kým sme sa dopracovali k údajom, ktoré uverejňujeme.
Prvýkrát prinášame na stránkach Korzára informácie, ktoré spochybňujú mnoho vecí. Uvádzame zdroje informácií, aby si čitatelia mohli overiť fakty, ktoré sú pre investorov úplným prepadákom.
Zistené fakty sú akýmsi štartom pre ďalšie skúmanie a bádanie. Na základe zistených faktov treba uvažovať nad tým, či sa oplatí investovať desaťtisíce do takýchto vzácnych mincí s certifikátom.
Na základe informácií od Jana Syrového, Ivony Syrovej, Zdeňka Petráňa, J. Pekáreka a Ing. A. Hrdej sme zistili zaujímavé údaje.
Úradne vyrobili maximálne 10 päťhaliernikov s letopočtom 1924. Tie sa dostali k štátnym inštitúciám a nemôžu byť v obehu, ani vo vlastníctve žiadneho súkromného zberateľa. Dôkazom je minca na čiernobielej snímke, ktorá je uložená v Múzeu mincí a medailí v Kremnici.
Najdôležitejším a rozhodujúcim faktom je, že pod pravým oblúkom mosta na lícnej strane je prasknuté razidlo. Je to dôkaz pravosti, čo potvrdzujú ďalšie fakty. Minca z prasknutého razidla sa v krátkom čase dostala z raziarne priamo do múzea a je tam dodnes. Bol to osud všetkých desiatich mincí.
Je to kľúčová informácia, ktorá má dôležitý význam pri ďalšom popise historického príbehu 5–haliernika 1924. V tom čase zachytil Prof. Horna 5–haliernik 1924 v obehu. Bol to dôkaz, že mince s týmto letopočtom existujú. Na razbe, ktorá sa dostala do múzea, boli viditeľné mierne stopy použitia.
Po zverejnení tejto informácie začali byť 5-halierniky vyhľadávané medzi zberateľmi.
História „kvázipravých“ 5-haliernikov s certifikátom pravosti má veľmi zaujímavé pokračovanie. Okolo roku 1925 chudobní pracovníci mincovne údajne pred podnikom predávali 5-halierniky 1924 za mierny príplatok.
Rozpoznať ich je problém, vyrazili ich z originálnych razidiel na pôvodných strojoch načierno. Jediným identifikačným znakom ilegálnych razieb je, že mince sú zdravé a nie je možné identifikovať prasknuté razidlo.
Razbu mincí neupravoval žiaden zákon, je dosť pravdepodobné, že to bol v tom čase trestný čin. Tieto falzifikáty sa dnes považujú za pravé. Znalci ich medzi sebou porovnávajú s nelegálnymi razbami z neskoršieho obdobia a potvrdzujú originalitu mincí.
Vydávajú certifikáty pravosti a zberatelia ich ako pravé kupujú na aukciách za 10-tisíce eur. Na minciach nie sú viditeľné rozdiely, sú úplne zdravé, lebo sú vyrobené z pravých razidiel.
Zistené informácie vďaka drobnému detailu o prasknutom razidle na origináli uloženom v múzeu spochybňujú všetky dražby a výsledky aukcií. Tí ktorí si mincu vydražili za 10-tisíc, pravdepodobne vyhodili peniaze von oknom.
Príbeh sa tu zďaleka nekončí, história 5-haliernika je zamotaná a za socializmu sa stali ďalšie veci, ktoré vyvolávajú ďalšie pochybnosti.
Dokončenie príbehu o najvzácnejšej československej minci si môžete prečítať na budúci týždeň na stránkach Korzára.
Foto: archív L. Kulíka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
