Nový zákon má ambíciu ozdraviť šport (II.)

Košičan J. Čollák. Člen legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ.
Košičan J. Čollák. Člen legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ. (Autor: rr)
Sportnet|16. jún 2014 o 00:00

Pred týždňom sme vám priniesli prvú časť rozhovoru o tvorbe nového zákona o športe.

KOŠICE. Ide o projekt, ktorého hlavným gestorom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, a jeho členmi sú odborníci rozčlenení do viacerých pracovných skupín. Projekt je vedený najmä jeho manžérom, prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a členom Výkonného výboru SFZ Petrom Sepešim, a koordinátorom projektu, mladým košickým právnikom, doktorandom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a členom legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ, Jaroslavom Čollákom. Práve s ním sme sa o pripravovanom zákone pozhovárali a druhú časť jeho odpovedí prinášame dnes.

Čo chystáte pre sponzorov, aby mali záujem angažovať sa v športe?

„Všetci, ktorí sa pohybujú v športe, už dnes vedia, že šport na Slovensku je závislý od malých sponzorov. Je závislý od osôb, ktoré sú ochotné investovať svoje finančné prostriedky do konkrétneho športu, do konkrétneho športového klubu, združenia či iného subjektu. Sú to osoby, ktorým patrí obdiv. Je zlým hodnotením zákonodarcu, ak tento stav nevidí a nedokáže vytvoriť prostredie a právne možnosti, ktoré by títo sponzori využili. Ak sa musia skrývať za dary či využívanie reklamných služieb, aby do športu dostali financie, zákonodarca pochybil. Ak sa pýtate, čo pripravujeme v tejto oblasti v návrhu zákona, môžem povedať, že by to mala byť sponzorská zmluva, ktorá by mala byť príťažlivá pre každého, kto chce do športu investovať svoje súkromné zdroje. Inou je otázka, akou časťou sa má na tomto mechanizme podieľať štát. Musíme zhodnotiť, že ak by to mala byť nula, sponzorská zmluva sa stane mŕtvym výmyslom zákona bez reálneho uplatnenia v praxi.“

Ako príklad uvedieme, že napr. v Kanade si môžu rodičia uplatniť do daňových nákladov aj členské v športovom klube či účasťv hudobnej škole. Plánujete aj takto motivovať i tých našich, aby mali záujem svoje ratolesti podporovať v zmysluplnom napĺňaní voľného času?

„Je správne, aby mali naši synovia a dcéry kde športovať? Je správne, aby boli k dispozícii kvalitné športoviská a uspokojivá športová infraštruktúra? Je správne, aby mládež športovala, čím každý jej člen prispieva k svojmu zdravému životnému štýlu? Je správne, ak sa tento systém považuje za prevenciu v boji proti dnes už rozmáhajúcim sa civilizačným chorobám, ako je obezita či problémy pohybového charakteru? Ak je na každú otázku odpoveď pozitívna, potom by malo platiť, že pripravovaný návrh zákona o športe bude obsahovať aj ustanovenia o podpore, na akú ste sa pýtali. Mechanizmus, akým to urobí – opakujem sa – nie je až taký dôležitý, ak pokryje podstatu a bude nastavený správne.“

Nemali by do športu prúdiť i určité percentá zo športových lotérií, príp. stávkových spoločností, ktoré k svojim ziskom prichádzajú zo stávkových podujatí, v ktorých účinkujú práve športové kolektívy či jednotlivci a oni využívajú práve ich meno?

„Odpoveď na túto otázku má taktiež tri roviny. Vývoj vo svete hovorí o tom, že štáty si postupne uvedomujú veľkosť finančných prostriedkov, ktoré sa v tomto segmente nachádzajú. Subjekty, ktoré ponúkajú možnosť tipovať, využívajú šport na vytváranie zisku, ktorý nám často z územia Slovenskej republiky uniká do iných krajín. Laicky povedané, na športe zarábajú. Potom je legitímnou otázka, či môže štát nastaviť minimálne kritériá podnikania v tejto oblasti, a či by mohol zaviazať tieto subjekty na povinné odvedenie časti zisku do športu, povedzme na financovanie mládeže. V tejto oblasti máme jasno a pripravovaný návrh zákona by mal upravovať aj túto oblasť. Osobitnou kapitolou tejto témy je internetové stávkovanie. Na Slovensku môže cez internet ponúkať stávkovú ponuku ktokoľvek na svete, či je z Ázie, Ameriky, alebo Indie. Ako som povedal, tieto subjekty na slovenskom športe zarobia, a zisk si odlejú zväčša do krajín, kde sú daňové povinnosti minimálne. Považujeme za legitímne, ak štát určí pravidlá a povie, že ponúkať možnosť tipovania na internete na území Slovenskej republiky môže iba osoba, ktorá z tejto činnosti odvedie v prípade vytvorenia zisku dane do štátneho rozpočtu. Toto opatrenie je technicky náročnejšie, no ako nám ukázalo Francúzsko, nie je nemožné. Kde je cieľ, tam musí existovať aj cesta. Druhou rovinou je možnosť tipovania mládežníckych súťaží – tá by mala byť zakázaná zo zákona, pre to existuje verejný záujem. Treťou oblasťou je skutočnosť, že štát by nemal zakázať komukoľvek z nás tipnúť si výsledok zápasu. Ak však niekto z nás či už ako športovec, funkcionár, tréner alebo rozhodca dokáže ovplyvniť jeho priebeh, to je už moment, ktorý by mal byť vnímaný ako nežiaduci a zákonom zakázaný.“

Rieši navrhovaný zákon kontrolné mechanizmy, aby sme sa už vyhli podozreniam, že peniaze do športu končia v čiernej diere?

„Návrh zákona o športe má ambíciu dobudovať  'Informačný systém športu' ako komplexný systém manažovania športu. Ide teda o športový register s viacerými vlastnosťami. Tento systém by mal mať okrem registračných funkcií pre všetky športy aj funkciu kontrolnú. To znamená, že ak niektorý subjekt používa verejné zdroje v športe, mal by mať povinnosť zverejňovať ich použitie. Aktuálna  'maska' a neprehľadnosť financovania športu mu neprospieva. Ako zvyknem hovoriť, jedna rovná úsečka je prehľadnejšia ako viacero vlnoviek a vylučuje možnosť využívania a potenciálneho zneužívania vzťahu závislosti medzi bodom A (verejné prostriedky) a bodom B (subjekt, ktorý má ambíciu ich získať). Ak budeme celú úsečku prostredníctvom ISŠ vidieť, nie je dôvod na pochybnosti o transparentnosti. Ďalším rozmerom je to, že najlepšia kontrola je kontrola zdola, t. j. kontrola subjektmi pôsobiacimi v športe. Stotisícové auto prezidentovi zväzu neodpustia členovia, štátu je to viac-menej jedno, ak to nebolo financované z verejných zdrojov. Je na zvážení taktiež otázka, či by nemal mať právo voliť každý člen športového zväzu zo zákona. Zabránilo by to  'skostnateniu' zväzových orgánov a následne možnej monopolizácii moci v danom športe.“

Myslíte i na otázku nových športovísk vzhľadom nato, že väčšina súčasných už riadne zostarla a je v stave pripravenom na demoláciu? Aby nerástli iba nákupné centrá, ale aj štadióny alebo nenáročné arény pre široký diapazón záujemcov o pohybové aktivity.

„Toto je otázka nepriamo smerovaná na samosprávne orgány. Prvým problémom, o ktorom hovorí vaša otázka, je otázka územného plánovania. Ak príslušný orgán samosprávy zmení územný plán a športovisko nahradí nákupné centrum, potom je len na voľbe voliča, akú mu za toto konanie vystaví známku v najbližších voľbách. Poznáme viaceré prípady, v ktorých samosprávne orgány takúto zmenu odmietli, ale poznáme aj prípady opačné. Ako som uviedol, predstavitelia týchto samosprávnych orgánov za to nesú osobnú politickú zodpovednosť. Nebolo by správne pripravovaným návrhom zákona o športe zasahovať do kompetencií samosprávnych orgánov, napr. z vlastného rozpočtu prispievať na športové podujatia lokálneho či nelokálneho charakteru.“

Neostanú nastavené tézy iba akousi zásterkou, že sa niečo deje a skutočnosť bude podobná doterajším praktikám?

„Ak by sa návrh zákona podarilo prijať, doterajšie negatívne praktiky v športe, ktoré poznáme, sa budeme cestou zákona snažiť minimalizovať. Každý má povinnosť dodržiavať zákon od momentu jeho účinnosti. Na základe toho akékoľvek konanie, ktoré by s ním bolo v rozpore, by nadobúdalo charakter konania protiprávneho.“

V parlamente vykonávali svoje poslanie viacerí špičkoví športovci, tréneri či funkcionári. Nemáte im za zlé, že sa touto problematikou nezaoberali vážnejšie a neposunuli náš šport, ale naopak, dopustili takmer jeho skazu? Veď dnes je situácia taká, že nebyť zainteresovaných rodičov, asi by sme už nemali ani reprezentantov na súčasnej úrovni a ostatná mládež by sa už, ak to preženieme, ani nepohybovala.

„Otázka parlamentnej aktivity poslancov NRSR je vždy vnímaná subjektívne. Preto ak sa mne ako osobe bude zdať aktivita poslancov ako minimálna a neefektívna, iní ju môžu považovať za dostačujúcu. Niektorí z nás možno šport nepokladajú za dôležitú oblasť spoločnosti. Treba si dnes uvedomiť, že šport je segment spoločnosti, ktorý zamestnáva, podieľa sa na tvorbe HDP, ovplyvňuje trh práce, zabáva, dáva ľuďom inšpiráciu a v neposlednom rade je náhradou za fyzickú prácu a prostriedkom na udržiavanie dobrej fyzickej kondície a zdravia. Verím, že v prípade prijatia pripravovaného návrhu zákona o športe názor poslednej skupiny zmeníme. Verím, že reforma športu na Slovensku a princípy či zásady, na ktorých je budovaná, môže prispieť k pozitívnej zmene. Reforma športu môže byť reformou celej spoločnosti.“

V akom časovom rozpätí sa dá očakávať výsledok vašej práce a koľko potrvá, kým sa dostane do života?

„Veríme, že návrh stihneme predložiť do vlády v súlade s legislatívnym plánom do konca roku 2014. Účinnosť zákona zvažujeme od 1. 7. 2015.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Nový zákon má ambíciu ozdraviť šport (II.)