V Maďarsku ešte žiadny premiér neobhájil vo voľbách svoju pozíciu (strana MSZP v r. 2006 áno, ale namiesto padlého Medgyessyho nastúpil Gyurcsány). A už vôbec nie ústavnú väčšinu s ústavnou väčšinou, ktorej zisk jednou stranou čo len raz je bezprecedentný v Európe. Fidesz delí od reprízy dvoch tretín z roka 2010 ba jeden chlp, keďže pri sčítanosti 98 percent hlasov má presne 133 mandátov, čo akurát stačí. (Kompletný výsledok bude vzhľadom na listové a cezhraničné hlasovanie až o pár dní.)
Skutočnosť, že Fidesz bude ďalšie štyri roky najmocnejšou stranou Európy, nepadla len tak z neba. Ak odhliadneme od Rumunska a Bulharska s balkánskymi špecifikami, Maďarsko je dnes demokraticky ďaleko najdeficitnejšou krajinou EÚ. Tieto voľby si to odniesli prekreslením jednomandátových (kde sa volí väčšinovo) obvodov v prospech vládnej strany, nerovnými podmienkami účastníkov vyplývajúcimi z ovládnutia mediálnej krajiny Fideszom, či nasadením vládnych peňazí a prostriedkov do kampane cez tzv. neziskové organizácie, ktoré propagovali vládu a Fidesz cez štátom objednané a platené inzercie. Aj keď o opozícii – socialistickej či z Jobbiku – sa nedá povedať jedno pekné slovo, prehrali vo voľbách, ktoré boli regulárne, ale nie férové a demokratické. Orbán a Fidesz si cez ústavnú väčšinu vytvorili do nich také „centrálne silové pole“ (Orbánova vízia z roku 2009), že tieto voľby by musela prehrať akákoľvek opozícia.
Z tohto pohľadu – a bez neho to nejde – už repete Fideszu taký úspech zďaleka nie je. Naopak. Víťazný pokrik Orbána z volebnej noci, že „Maďari ukázali, že sú najjednotnejší národ Európy“, vyznieva pri zisku 44,5 percenta a 60-percentnej účasti len ako ďalšie „ópium ľudu“ z úst tohto vodcu. Napriek možnosti hlasovania cezhraničných Maďarov Fidesz stratil oproti roku 700 až 800 tisíc voličov. Je len „zásluhou“ kombinovaného volebného systému, ktorý silne favorizuje veľké strany, že i so 45 percentami (v r. 2010 získal 52%) stojí na prahu ústavnej väčšiny.
Lepšie ako v r. 2010 skórovala ľavica na druhom mieste. Dvestotisíc hlasov plus však znehodnocuje, že nepatria samotnej MSZP ako vtedy, ale zoskupeniu piatich strán (vrátane Gyurcsányovej DK) na spoločnej listine. Z čistých stotisíc hlasov navyše sa môže tešiť iba tretí Jobbik. Prekročenie 20 percent (zrejme až 21) robí zo strany Gábora Vonu najsilnejšiu radikálnu antisystémovú stranu v celej Európe. Najsilnejšiu, ale nie najvplyvnejšiu. Orbán totiž Jobbik k vládnutiu nepotrebuje, pričom väčšmi ignorovať a utláčať opozíciu, než predviedol Fidesz v období 2010-2014, už ani nie je možné. (Fico by mohol ísť do Pešti na školenie.)
Výsledok z Maďarska neveští nič dobrého ani pre Slovensko. Dve tretiny susedov, 65 percent, sadli na lep „soft“ (Fidesz) a „hard“ (Jobbik) verzii národného populizmu, čo zakladá riziká pre región, o ktorých už sme písali po voľbách 2010 i pred nimi. Polemiky, že prečo sa zatiaľ hrozby nenaplnili, sú úplne jalové a od veci, keďže ich zadržiava súhra okolností, ktorých dlhodobá trvanlivosť je mimo každej reality.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
