lý režim, ktorý je na nej dodnes viditeľný, aj ako si na bývanie spred desiatok rokov spomína známy košický fotograf Róbert Berenhaut, ktorý sa na Terasu nasťahoval v jej prvých rokoch.

Pozemok nad Starým mestom bol po vojne plný zákopov a kráterov po delostreleckých granátoch. Kopec slúžil armáde ako vojenské cvičisko. Maďarsky hovoriaci obyvatelia, ktorých bolo v tej dobe v Košiciach dosť, mu vo svojom jazyku hovorili gyakorló tér. Deti ho využívali na hry na vojakov, v zime sa sánkovali.

V roku 1950 sa na okraji Košíc začal stavať HUKO (hutnícky kombinát). Bývalý režim ho však vrátane projektovej prípravy šil príliš horúcou ihlou. Plán sa nestíhal plniť na základe nedodania celého projektu, iba plánov na štyri týždne, a tak sa v roku 1953 celá stavba zastavila na dobu neurčitú. Rozostavanú a aj opustenú stavbu však využil Ing. Jaroslav Knížka, neskorší prvý riaditeľ Východoslovenských železiarní (VSŽ) ako základ pri výstavbe VSŽ. Začiatok stavby sa datuje na 4. január 1960 v lokalite Bočiar.

Keďže budúci HUKO mal byť veľký, predpokladalo sa, že zamestnanci (rátalo sa s 20-tisícmi) musia niekde bývať. Tak vznikla myšlienka nového sídliska. Výstavba Nového mesta začala v roku 1961. Ako prvé vznikli inžinierske siete a komunikácie. Hlavný autor koncepcie sídliska bol český projektant Berthold Hornung. Projekt realizoval kolektív autorov z košickej firmy Stavoprojekt. Na ploche 300 hektárov plánovali postaviť viac ako trinásťtisíc bytov pre takmer 50-tisíc obyvateľov. Bytová výstavba oficiálne odštartovala 26. februára 1962.

Škoda, Jawa a Tatra

Prvé bloky sídliska - História, Chémia a Geológia boli skolaudované už v roku 1962 na Sokolovskej ulici. Osídľovanie Terasy sa realizovalo postupne tak, ako Pozemné stavby odovzdávali jednotlivé bloky do užívania. Prvými obyvateľmi boli zamestnanci VSŽ, asananti zo Starého mesta a vysokoškoláci, ktorým do výstavby internátu na Medickej ulici bol pridelený blok na Sokolovskej ulici (Lunik II).

Štvorizbový byt na Luníku II dostal v máji 1964 aj fotograf Róbert Berenhaut s manželkou Gabrielou, dvaapolročnou dcérkou a svojou mamou. Na Terasu sa sťahovali zo Starého mesta, z Hlavnej ulice a nového bytu sa nevedeli dočkať. „Bývanie na Hlavnej bolo vtedy také ako v dome v 17. storočí," spomína. „Chladné kamenné múry, v ktorých bolo treba veľa kúriť. Uhlie a drevo sme museli nosiť z pivnice, toalety boli mimo bytu, vodovod na chodbe. V izbách sme mali krásne starožitné kachle na drevo a uhlie. Kúpeľňu sme si zriadili až neskôr dole pri drevárni, aby sme sa mohli kúpať. V tej dobe malo možno len 10 percent Košičanov kúpeľňu a tí ostatní využívali parné kúpele. Dnes už tá budova neexistuje. Bežný človek sa tam chodil poriadne okúpať aspoň raz týždenne."

K bytu na Terase sa R. Berenhaut dostal podobne ako mnohí iní v tej dobe. Vďaka práci. Bol zamestnaný ako fotoredaktor vo Východoslovenských novinách. „Býval som na Luniku II, na Ulici výstavby. Ten panelák dodnes stojí. V tom čase tam boli aj tri vežiaky vedľa seba a keďže ulica nemala názov, bloky museli byť nejako pomenovávané, aby ich poštári našli. Náš blok dostal názov Škoda, vedľajšie dva Jawa a Tatra. Vedľa boli aj štvorposchodové domy. Za socializmu bol taký predpis, že po štvrté poschodie nie je potrebné stavať výťah, tak dodnes šliapu hore pešo. Náš vežiak mal 10 poschodí."

Keď sa nasťahovali, výťah ešte nefungoval. Bol iba založený dvoma doskami, aby niekto nespadol do šachty. V tom čase však bývanie ešte ani zďaleka nepripomínalo to dnešné. K blokom neviedli žiadne cesty, či chodníky, neboli tam stromy, ani kríky a mnohé bloky nemali ešte ani prístup do budovy. „Potrebovali sme tam asi dva, tri schody a namiesto nich sme mali iba fošne. Hlavne mamičky s kočíkmi mali problém dostať sa po nich do domu. Keďže neboli ani cesty, uložili nám iba také cestné panely, po ktorých sme chodili k bloku. V prízemných priestoroch niektorých blokov boli zriaďované malé obchodíky, kým nedokončia výstavbu obchodného strediska. Tam sme mali všetky základné potraviny aj priemyselný tovar."

Z Terasy chodil vtedy do mesta iba autobus č. 17. A práve vodič musel mať božskú trpezlivosť so zablatenými Terasanmi. „Keď pršalo a museli sme cestovať, vodič nadával, lebo sme mu tam nanosili poriadne blato. Električková trať síce ešte nebola, ale projektanti na ňu mysleli. Na fotografiách spred roka 1961 je vidieť, že je tam na ňu vynechaný priestor. Podobne ako vynechávali priestory pre budúce parky na sídlisku. Zaujímavé je aj to, že na Terase sa neskôr do vopred vykopaných jám prinášali z lesov dospelé stromy. Aby vydržali nápor košického vetra, robotníci ich priväzovali a upevňovali latami."

Najmodernejšia nemocnica v Európe

Komplex Fakultnej nemocnice (FN) s poliklinikou bol koncipovaný ako najmodernejšia nemocnica v strednej Európe. Autormi projektu z roku 1966 je kolektív v zložení Otakar Steinbach, Vlasta Grguričová, Eman Hanzlík a Pavel Procházka. V decembri 1973 bola otvorená poliklinika, v roku 1979 celá podnož, v januári 1981 nasledovala lôžková časť. Potom sa pracovalo na dostavbe objektov Detskej FN a ďalších objektov smerom na Vojenskú ulicu.

Práce na sídlisku išli rýchlo. Pod zem sa umiestňovalo teplovodné vedenie, káble vysokého a nízkeho napätia, plynové potrubie, kanalizácia, vodovod, dokonca telefónne káble. Hlavné komunikácie sa vybudovali v roku 1969. A keď napršalo, ľudia sa brodili po členky v ílovitej hline. Práce na sídlisku zaznamenával svojím fotoaparátom R. Berenhaut za každého počasia. Na fotografiách z tých rokov má na hlave prilbu a na nohách gumáky.

„Bezpečnostní technici na to dbali," spomína fotograf. "Blato bolo hlboké, keby som aj 200 metrov išiel v poltopánkach, tak ich stratím v tej hline. Mohol by som ísť potom do auta v ponožkách. Fotografovalo sa v každom počasí. Či snežilo, či pršalo. Jedna z fotiek vznikla v lete, ale vôbec tak nevyzerá, lebo v ten deň pršalo. Pýtal som sa, či to nemôžem ísť urobiť na druhý deň. Povedali, že v žiadnom prípade, že článok je pripravený do zajtrajšieho vydania." Práve vďaka jeho množstvu čiernobielych fotografií, si budú môcť Terasania pripomenúť začiatky výstavby Terasy i jej ďalší vývoj.

Z hluku sa šli zblázniť

V začiatkoch výstavby, tam teda bolo veľa nedostatkov, ktoré sa však časom vyriešili, či odstránili. Každý sa chcel urýchlene nasťahovať. Prečo? Aby mu byt nedajbože nevyfúkol niekto iný. „A čo bolo najlepšie, v zime sme už mali kúrenie i teplú vodu. Nebolo to ale teplo z Teplárne. Ale na priestoroch dnešného Bieleho domu mali elektrárne vytvorené pece, ktoré vykurovali bloky. Nie každý tým však bol nadšený, hlavne tí, ktorí bývali najbližšie. Tí, čo bývali v tesnej blízkosti, počuli stále hukot motorov. Prvý týždeň sa z toho išli zblázniť, časom si už zvykli. Tak ako ľudia, ktorí bývajú blízko železničnej stanice. Tiež si zvyknú, že tam hučia vlaky."

Logicky by sa teda dalo očakávať, že bývalí susedia budú závidieť novučičký krásny byt s kúrením, kúpeľňou, WC, balkónom, ale... ľudia sa všelijakí. „Kamaráti a susedia nás ľutovali. Hovorili: Tak ďaleko? Až hore na Terasu? Na cvičák? Najskôr sme mali malé pochybnosti, ale potom sme si uvedomili, že tá Terasa pozostáva z okrskov, kde v každom jednom je o všetko postarané. Architekti boli veľmi múdri ľudia. Pri projektoch mysleli na všetko. Na Luniku II postavili dokonca aj kino."

Reč je o známom kine Družba, ktoré otvorili v roku 1973. A v tom čase to bolo najmodernejšie panoramatické kino v Československu s päťsto miestami. Dielo netradične koncipované do kruhového pôdorysu, je prácou Ing. arch. Jána Šrpláka-Uličného (autor Gastrodomu, Domu techniky, Krytej plavárne). Budovu stavali Pozemné stavby, n. p. Košice od roku 1966 až do roku 1973 (o 4 roky dlhšie, než bolo plánované).

Veru, architekti naprojektovali Nové mesto, pričom každý z okrskov je navyše takým mestom v meste. Každý Lunik má svoje centrum s pešou zónou, obchodmi, námestíčkami, fontánami, v každom sú jasle, materská a základnú škola s ihriskom, nechýbajú detské ihriská, knižnice, kultúrne zariadenia, či hodnotné výtvarné diela renomovaných sochárov ako Ján Máthé, Juraj Bartusz, František Patočka a ďalší. Kedysi tam dokonca fungovali aj práčovne a žehliarne. Dnes slúžia iným účelom.

Napriek tomu sú však dnes viditeľné isté nedostatky spôsobené tým, že sa sídlisko projektovalo v rokoch dávno minulých. Napríklad akútny nedostatok parkovacích miest. Jednak vnútroblokové komunikácie neboli projektované na taký počet automobilov a jednak sovietsky vodca Nikita Chruščov kedysi vyhlásil, že ľudia budú aj tak jazdiť lacnými taxíkmi. Aj pre rozmery kuchýň, ktoré sa v panelákoch scvrkli, mal vysvetlenie. Podľa neho ženy budú večer variť výlučne z polotovarov a cez deň sa všetci budú stravovať v závodných jedálňach, takže veľké kuchyne sú zbytočné.

Súčasnosť

V súčasnosti žije na ploche viac ako 5 kilometrov štvorcových takmer 40-tisíc obyvateľov. Na sídlisku sú rozvinuté všetky formy hromadnej dopravy, sídli tu veľká nemocnica, magistrát mesta, miestny úrad, niekoľko zdravotných stredísk, desiatky väčších, či menších nákupných centier, škôl, kultúrnych a športových stánkov. Na Terase sú aj dva kostoly (rímskokatolícky a gréckokatolícky) a v súčasnosti sa buduje tretí (evanjelický).

Tento rok teda sídlisko oslávi okrúhlych 50 rokov, čo Terasania majú možnosť náležite osláviť na akcii s názvom POLSTOROČIE TERASY 2012. Prichystané sú mnohé akcie, ktoré potrvajú až do konca leta. Cieľom osláv polstoročnice vzniku Terasy je nielen zabaviť sa a pripomenúť si okrúhle výročie, ale vyvolať diskusiu o ďalšom budovaní Košíc, o podobách sídliskových aglomerácií a podieľaní sa verejnosti (obyvateľov) na skvalitňovaní života našich panelákových sídlisk prostredníctvom zbližovania sa, budovania komunít a zapájaní sa do spoločných aktivít.

Nosnú časť osláv tvorí šesť hlavných programových aktivít, ktoré zastrešia desiatky ďalších, menších projektov: Architektonické súťaže „Kino Družba" a „Peší ťah Terasa" (február - jún); Výstava fotografií v OC Galéria a v klube Átrium (apríl); Majáles, spojený s odovzdávaním ocenení mestskej časti (máj); Seminár „Architektonický a urbanistický vývoj Terasy za 50 rokov" (jún); Dni Terasy 2012 (jún); Kultúrne leto 2012 - Leto na Terase (jún - september).

Luniky pomenovali podľa družice

Celá Terasa bola rozdelená na osem okrskov - Lunikov. Slovo „Lunik" bolo samozrejme prevzaté z ruštiny a označuje kozmickú družicu, ktorá obiehala okolo Zeme. Toto pomenovanie okrskov úplne odzrkadľuje obdobie dobývania kozmu začiatkom 60. rokov.

Názvy Lunik I, II a ostatné, okrem IX. sa dnes už veľmi nepoužívajú, udomácnil sa spoločný názov Terasa. Vznikol na základe toho, že sa Nové mesto stavalo na západnom svahu mestskej kotliny, odkiaľ bol výhľad na centrum mesta. Odtiaľ sa aj vžil názov Terasa. Výnimkou je spomínaná deviatka. Tá bola projektovaná ako najkrajšie sídlisko v Košiciach ako posledný z Lunikov. Samostatná MČ Lunik IX bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo na konci 70. rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom zložky A a B oproti plánu v značne zníženom množstve, a teda už v rokoch 1981-1989 sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov tvorili asi polovicu.

Najväčším Lunikom, čo sa týka plochy, je Lunik VII, ktorý sa rozprestiera v juhozápadnej časti sídliska na rozlohe 0,38 km2. Naopak najmenšie Luniky sú V. a VI., dohromady zaberajú plochu 0,48 km2. Lunik II bol postavený v rokoch 1962 až 1964 s vyše 1 700 bytmi, súbežne s ním Lunik III s viac ako 2 000 bytmi, Lunik I v rokoch v rokoch 1963 až 1965 s takmer 2 100 bytmi, Lunik IV v rokoch 1965 až 1968 s približne 2 200 bytmi, Lunik V a VI v rokoch 1966 až 1970 s viac ako 1 900 bytmi, Lunik VII v rokoch 1964 až 1970 s bytmi pre cca 74 00 obyvateľov a Lunik VIII v rokoch 1969 až 1972 s viac ako 900 bytmi.

Najväčšie medzníky

1960 - 4. január - začiatok výstavby Východoslovenských železiarní

1961 - začiatok výstavy rýchlodráhy od Ulice československej armády po vstupný areál VSŽ (ukončená v roku 1964)

1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska Nové mesto (Terasa)

1964 - ukončenie bytovej výstavby Lunika II a III s celkovým počtom 3 700 bytov

1965 - ukončenie výstavby 2 100 bytov na Luniku I

1968 - ukončenie výstavby 2 200 bytov na Luniku IV

1970 - ukončenie výstavby 4 300 bytov na Luniku V, VI a VII

1972 - ukončenie výstavby 900 bytov na Luniku VIII

1973 - na Terase dali do užívania panoramatické kino Družba

1979 - október - počet obyvateľov Košíc dosiahol 200 000

1981 - 26. január - otvorená lôžková časť novej Fakultnej nemocnice UPJŠ s poliklinikou v Košiciach s 1 071 lôžkami

Električky 6, 9 a "erky"

Výstavba električkovej rýchlodráhy Vstupný areál VSŽ - Moldavská cesta a mestskej trate po Tr. SNP až na Ul. čs. armády začala v roku 1961. „Táto 1.- 3. etapa výstavby električkovej rýchlodráhy v úseku bola ukončená a do užívania odovzdaná v roku 1964," hovorí Michaela Karaffová, hovorkyňa DPMK. „Po Triede SNP premávala linka 6 a linky R do železiarní, R2 zo Stromovej (dnes už neexistujúca trať), R3 z Havlíčkovej, R4 zo Solovjevovej (dnes Botanická záhrada) a neskôr aj RT od amfiteátra." Neskôr pribudla k "šestke" aj "deviatka", ktorá po prejdení Tr. SNP pokračuje ďalej na Alejovú až po Sídlisko nad jazerom.

Zaujímavé stavby:

Zaujímavá je Telekomunikačno-administratívna budova (dnes sídlo MÚ MČ Košice-Západ a OR Policajného zboru Košice II), ktorej časť je koncipovaná ako obrátená pyramída. Je to dielo Ing. arch. Eugena Kramára.

Magistrát mesta, ľudovo nazývaný aj Biely dom je dielo Ing. arch. Milana Motýľa zo Stavoprojektu Košice. Stavalo sa od roku 1979 do roku 1985 (o dva roky dlhšie, než sa počítalo). Budovu slávnostne otvorili v januári 1985. Celé to stálo 200 miliónov vtedajších Kčs. Interiéry navrhli Ing. arch. Jozef Maliňák, akad. arch. Ján Kopnický a akad. arch. Alena Záhorová. V novembri 1987 tam bola odhalená päťmetrová socha Vladimíra Iljiča Lenina, tú však v roku 1990 odstránili.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári