Sme.sk | Korzár | Spravodajstvo | Od roku 2012 sa majú dôchodky zvýšiť o 14 eur

Slovenskí seniori aj tak ostanú na chvoste Európy
Od roku 2012 sa majú dôchodky zvýšiť o 14 eur

Vláda SR schválila nový systém valorizácie dôchodkov. Návrhom sa bude čoskoro zaoberať aj parlament. Ak ho schvália, od januára budúceho roku sa všetky dôchodky zvýšia o rovnakú pevnú sumu. V roku 2012 to má byť predbežne 14,1 eura mesačne, v roku 2013 sa v rozpočte počíta s navýšením o 11,8 eura mesačne. Z pohľadu priemerného starobného dôchodku na úrovni vyše 350 eur to bude znamenať zvýšenie približne o tri percentá.

PREŠOV. Tento návrh z dielne ministra práce Jozefa Mihála (SaS) má znížiť súčasné rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. Uviedol, že zavedenie mechanizmu pevnej sumy predstavuje spravodlivejšie riešenie.

Malo by byť prospešnejšie pre poberateľov nízkych dôchodkov, tí by si mali polepšiť o 6 až 8 percent. Naopak tým, ktorí majú vysoké dôchodky by sa mali zvýšiť len o 2 percentá .

Čo platí v súčasnosti?

Dôchodky sa zvyšujú podľa rastu inflácie a priemernej mzdy a teda podľa súčasných pravidiel by bola priemerná výška dôchodku v roku 2012 360 eur. Ak by bola valorizovaná o 3,5 percenta, dôchodca by si polepšil o 12,60 eura a štát by mu vyplatil celkom 372,60 eura.

Pri navrhovanom systéme by sa mali dôchodky zvyšovať v závislosti od rastu infácie a to znamená, že by sa brali do úvahy aj výdavky na potraviny, nájomné, či lieky v domácnostiach starobných dôchodcov. Po novom by bol teda výpočet iný.

Pri výške dôchodku 360 eur, by valorizácia predstavovala 3,9 percenta, a tým by sa zvýšil dôchodok o 14,04 eura na sumu 374,04 eura.

Čo sľubuje ministerstvo

Po roku 2017 sa majú dôchodky zvyšovať už na základe percenta stanoveného podľa dôchodcovskej inflácie. Podľa ministra práce Jozefa Mihála (SaS), takéto zvýšenie zaručí kúpyschopnosť poberateľov dôchodkov.

Ak sa totiž pri klasickej inflácii berie do úvahy spotrebný kôš priemerného slovenského spotrebiteľa, pri dôchodcovskej inflácii sa kladie väčší dôraz na položky, ktoré najčastejšie nakupujú práve penzisti.  Ide o potraviny, lieky a náklady spojené s bývaním.

ZISTILI SME

Príklad výpočtu dôchodku teraz a po novom

Žena sa narodila 15. januára 1956, študovala na vysokej škole,  vychovala dve deti a má odpracovaných 27 rokov. Jej priemerný mesačný plat bol 450 eur.  Dôchodkový vek dovŕši 15. januára 2017. Požiadať oň môže 15. 1. 2017. Uvádzame modelový výpočet.

Teraz
249,20 eura mesačne

Podľa nového návrhu
257,70 eura mesačne

ak

Aký je najnižší a najvyšší dôchodok?

Podľa štatistických údajov Sociálnej poisťovne (SP) je v súčasnosti na Slovensku 953 185 starobných dôchodcov. Primerná výška starobného dôchodku je 352,54 eur a priemerná mesačná hrubá mzda v SR predstavuje 769 eur. Podiel dôchodku ku mzde teda predstavuje 45,84 eura. V auguste 2011 bola priemerná výška dôchodku 361,27 eura a v porovnaní s júlom stúpla asi o 30 centov.

„Údaje o najnižších a najvyšších dôchodkoch nevieme uviesť, pretože také štatistiky nesledujeme,“ reagovala na našu otázku Jana Hrabková z komunikačného odboru SP. Podľa nej konkrétne sumy dôchodkov Sociálna poisťovňa nemôže uviesť, lebo by tým porušila zákon o ochrane osobných údajov.

Môžu uviesť len aktuálne pásma, konkrétne k júnu tohto roka, pretože sa sledujú len polročne. „Najnižšie pásmo je do 76 eur a v ňom sa nachádzalo 2 971 poberateľov starobných dôchodkov. Chcem upozorniť, že v tomto pásme sa môžu nachádzať aj ľudia, ktorí poberajú na Slovensku len čiastočný dôchodok a časť je z cudziny, pričom tá druhá časť je omnoho vyššia,“ vysvetlila Hrabková. Ako ďalej uviedla, v najvyššom pásme, teda nad 1000 eur, evidovali 1 296 starobných dôchodcov.

Niektorí sú odkázaní na dávky v hmotnej núdzi

Podľa informácie z mediálneho odboru MPSVaR  dávka sa nemusí priamo týkať dôchodcov, stačí ak žijú v rodine, ktorá sa ocitla v hmotnej núdzi. Dôchodcovia však majú ešte jednu výhodu a to je fakt, že im pri posudzovaní odpočítajú 25 percent z ich príjmu.

„Na celom Slovensku je k augustu tohto roku 19 354 starobných dôchodcov v hmotnej núdzi, z toho v Prešovskom kraji ide o 2 780 ľudí,“ upresnila aktuálnu situáciu Daniela Šulcová z mediálneho odboru.

Ako to bude

Rezortné ministerstvo po rokovaní s Jednotou dôchodcov Slovenska uznalo jej argumenty a upravilo pravidlá pri výpočte dávky v hmotnej núdzi pre seniorov. Výsledok by mal byť pre nich priaznivejší ako ten, ktorý platí v súčasnosti. Teraz totiž platí to, že pri posudzovaní nároku sa prihliada na 75 percent dôchodku.

Po novom by sa malo prihliadať len na polovicu ich dôchodku a výška dávky v hmotnej núdzi  by mala predstavovať 45 percent sumy životného minima, čo je v súčasnosti 189,83 eura. Mal by sa tiež rozšíriť okruh osôb, ktoré budú mať nárok na príspevok na bývanie.

Príspevok na bývanie

Ak máte dôchodok do 229 eur, na budúci rok môžete získať nový príspevok na bývanie a ten bude patriť nielen ľuďom v hmotnej núdzi. Nový zákon by mal stanoviť minimálne výdavky na bývanie a ostatné príspevky by sa vypočítali podľa vzorca zohľadňujúceho výšku príjmu. Dôchodca, ktorý žije sám, by mohol dostávať dávku 68,90 eura mesačne, ak nemá žiadny iný príjem. Nebude to už teda jednotná suma. Podmienkou bude doklad o pravidelných úhradách za bývanie, ale aj za komunálny odpad. Podľa nových pravidiel budú stačiť len dva nezaplatené mesiace a dávka bude pozastavená. Minimálne výdavky dvoj a viacčlennej domácnosti by mali byť v budúcom roku 116,98 eura. Ak teda chce starobný dôchodca dostať aspoň minimálnu dávku, jeho príjem nesmie prekročiť sumu 229 eur.

Dôchodky Slovákov závisia od priemernej mzdy a miery inflácie. Faktom však je, že priemernú mzdu dostáva možno 30 percent pracujúcej populácie. Podľa  Štatistického úradu SR v Bratislavskom kraji je priemerná hrubá mzda 1 116 eur, v Košickom kraji 799 a v Prešovskom 672 eur. Otázkou je, koľko zamestnancov reálne zarába uvedený priemer.

V tomto kontexte je porovnanie s krajinami EÚ ešte vypuklejšie. Mzdy Slovákov sú najnižšie a teda aj ich dôchodky. Dokonca aj v porovnaní s údajne najchudobnejšou krajinou eurozóny, Portugalskom.

Seniori tvrdia: Euro nás ničí

Slovenskí seniori tvrdia, že od zavedenia eura sa ich životné náklady každý rok len zvyšujú.

„Platíme každý rok viac za energie, potraviny aj lieky. Dokonca aj niektoré úľavy na doprave nám vzali. Mať dnes takú samozrejmosť, ako je mobil, je pre nás luxus. Keby nám deti nepomáhali, žilo by sa nám ešte ťažšie,“ popísala  realitu slovenských dôchodcov Terézia Kohútová.

Dušan Berko žije sám a hovorí o veľkej nespravodlivosti. Kým pracoval ako zamestnanec, platil štátu ako starý mládenec najvyššie odvody. Po roku 1989 ako malý živnostník si mohol dovoliť platiť len odvody z minimálnej mzdy, čo sa odrazilo na výške jeho dôchodku. Žije skromne. Keď odráta náklady na bývanie a lieky, na život mu každý mesiac ostáva  sotva 100 eur. „To je doslova živorenie a pri každom nákupe v potravinách len bezmocne sledujem, čo zase o pár centov zdraželo a čo musím zo zonamu vynechať. Plánovaná valorizácia dôchodkov nás nezachráni, keď nám nikto nemôže garantovať stabilizáciu cien,“ dodal.

Alojz Flachbart v súvislosti s valorizáciou hovorí len o záplate na ústa. „Dajú nám o pár eur viac, ale ešte v tom roku zvýšia plyn, elektrinu, vodu a ešte aj úspory v banke nám zdania a sme na tom zase horšie, nie lepšie,“ konštatoval. 

Odchod do dôchodku sa bude posúvať

Okrem Francúzska a Malty majú všetky štáty EÚ vyšší vek odchodu do penzie ako Slovensko, pričom obe tieto krajiny do roku 2020 už avizujú jeho zvýšenie. S neskorším odchodom do dôchodku počíta celkovo 18 krajín. Spôsob predlžovania dôchodkového veku, ktorý teraz navrhuje naše ministerstvo,  zaviedli aj ďalšie krajiny.

Už dnes sa obyvatelia 24 štátov EÚ stávajú penzistami v priemere o 3 roky neskôr ako na Slovensku. Niektoré krajiny Európskej únie po roku 2020 plánujú ešte zvýšiť vek odchodu na dôchodok až na 68 rokov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom návrhu novely zákona o sociálnom poistení tiež počíta s nárastom dôchodkového veku, zmena však nastane postupne a začne sa až v roku 2016. Sledovať sa bude priemerná stredná dĺžka života v dôchodkovom veku spoločná pre mužov a ženy zverejňovaná Štatistickým úradom a v závislosti od jej zmeny sa bude automaticky upravovať dôchodkový vek.

V praxi to bude znamenať to, že o dôchodkovom veku rozhodnú fakty a nie politici. Ak sa uplatní tento mechanizmus, nárast dôchodkového veku bude mierny - predpokladá sa len niekoľko dní ročne. S takouto úpravou počíta napríklad aj Dánsko, Španielsko, či Taliansko.

Názory

Reakcie budúcich dôchodcov

Podľa štatistických údajov v roku 2010 pripadalo na jedného dôchodcu vo veku 65 rokov 6 ľudí v produktívnom veku. Podľa prognóz demografického vývoja by sa mohlo stať, že v roku 2060 bude na jedného dôchodcu  pripadať len 1,5 pracujúceho človeka. Zmena je teda nevyhnutná. Ľudia ju však neprijali pozitívne.

Mária Kellerová má 53 rokov a pracuje ako obslužný personál v zdravotníctve. Z neskoršieho odchodu do dôchodku má obavy. „Už teraz nevládzem udržať také tempo, ako majú kolegyne a cítim sa pred nimi trápne, nehovoriac o chorobách, ktoré som si pri práci nadobudla. Neviem si predstaviť, čo bude ďalej,“ posťažovala sa.

Pacientka, Jana Jarabáková sa netajila tým, že by sa od 65-ročného lekára určite nedala operovať. „Všetci máme svoje limity a takí ľudia by už mali zaslúžene odpočívať,“ dodala.

„Ja by som chcel vedieť, či by niektorý z politikov dokázal aj v 62 alebo 65 rokoch tvrdo pracovať v pekárni 12-14 hodín každý deň. Nielenže teraz nemáme žiadny život, lebo robíme aj cez víkendy a sviatky, ale ani dôchodku sa nedožijeme,“ myslí si Juraj Kurečko.

Ivan Bayer síce chápe nevyhnutnosť týchto krokov, ale je kritický voči okolnostiam, ktoré k tomu Slovákov nútia. „Pracujeme do vyčerpania za mzdy, z ktorých nevieme ušetriť, len prežívať a môžeme len dúfať, že raz nám štát dá aj nejaký super minimálny dôchodok, z ktorého sa už vôbec nebude dať prežiť. Smutná perspektíva. Preto som sám a nechcem mať rodinu,“ konštatoval.

ak

streda 12. 10. 2011 | Anna Košuthová
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Seniori sa sťažujú. Tvrdia, že od zavedenia eura všetko zdraželo.

Seniori sa sťažujú. Tvrdia, že od zavedenia eura všetko zdraželo.

Foto: Ilustračné foto: Ján Krošlák

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA