Aj chlapi zo Šumiaca, ktorí túto pieseň spievajú vari najúchvatnejšie, objektívne doplnia - chýrny zelený strom na samotnom vrchole legendárnej hory vysokej 1 946 metrov nenájdete. Urastenejšie dreviny sídlia totiž nižšie, pod pásmom kosodreviny. Od roku 1960 dominuje našej najpopulárnejšej holi známa silueta retranslačnej stanice. Je na prastarej hore i keď potrebným, no predsa rušivým symbolom modernej doby a uberá jej z krásy.
Vážske puto veľkej lásky
Jedna z najpôvabnejších povestí z tejto lokality je - ako inak - o veľkej láske. Láska hory prenáša - ale vládne aj medzi horami samotnými. Tak sa vraj kedysi pradávno prihodilo, že vysokotatranský junák Kriváň sa zamiloval do nízkotatranskej devy Kráľovej hole. Legenda ilustruje tento vzťah i popisom mileneckej pošty - vyznania zo severu na juh a opačne lietali cez lúče slnka, na vlnkách vánkov, oblakov i na krídlach majestátnych orlov. Podistým to síce bolo náramne romantické, ale - platonické.
A tak vraj z veľkej túžby končiara a hole vytryskli dva pramene - vysokotatranec vyslal Čierny a nízkotatranka Biely Váh, aby si šli navzájom v ústrety a spojili sa v majestátnu rieku Váh v utešenej liptovskej kotline. Vážske puto veľkej lásky našeptáva, že Kráľovej holi sa vodné materstvo podistým zapáčilo. Okrem Váhu vysiela do slovenského sveta aj tri ďalšie významné toky - Hnilec, Hornád a Hron. Všetky majú svoje prameniská v náručí Kráľovej hole.
Méta veličenstiev
Kamennú vládkyňu východnej časti Nízkych Tatier Kráľovu hoľu možno pokojne nazvať aj turistickou métou vládcov a veličenstiev. Do jej majestátneho náručia chodievali podľa povestí na tajomné obrady už dávni kmeňoví náčelníci pohanov a spravodajstvo o ich ohňoch sa v legendách o vatrách uchováva dodnes.
V tomto vznešenom azyle hľadal vraj spásu pred agresívnymi Tatármi uhorský kráľ Belo IV. Ďalšieho kráľa Mateja Korvína tam privádzala záľuba v love. Vraj ešte v 18. storočí bola na Kráľovej holi na skalnom brale čitateľná pamätná tabuľa, zaznamenávajúca takú udalosť, akou bol obed pána kráľa Mateja na tejto lokalite v roku 1474.
V minulom storočí bola krásna hora častým cieľom i bulharského cára Ferdinanda I. Coburga, ktorý tam mal od spišského biskupstva prenajatý poľovný revír. Do niekdajšieho dreveného loveckého kaštieľa si vodieval prominentných hostí - v rokoch II. svetovej vojny tu vraj usilovali o poľovnícke trofeje aj neslávne známe nacistické celebrity - maršal Joachim von Ribbentrop a Hitlerov minister vnútra Heinrich Himmler. Coburgovci majú pod Hoľou dodnes dobrú povesť - boli štedrými podporovateľmi obyvateľov Šumiaca, Telgártu, Pohorelej a iných obcí a z nejednej kostolne veže zvučia dary - zvony od Coburgov.
Kde je Jurkova valaška?
Kráľova hoľa vždy vľúdne vítala najmä robotných ľudkov, a to hneď zo štyroch významných slovenských regiónov, s ktorými je spojená - Gemerčanov, Horehroncov, Liptákov i Spišiakov. Ale ukryla aj takých, čo valašky používali ako zbraň, a tak napríklad v roku 1786 museli na ochranu peňazí pred zbojníkom Ondrom Glembom prizvať dokonca vojsko - na Holi si našiel bezpečný úkryt. Tam, ako dokumentujú aj mnohé básne i ľudové piesne, balady a povesti, mal skrýše aj Juro Jánošík. Pod Kráľovou hoľou sa dodnes hovorí: Na Kráľovej holi, Jánošíkova valaška zaťatá v topol. Hoci, po topoľoch by ste pátrali márne...
Hoľa je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a k jej naj patrí fakt, že má u nás najdlhší horský hrebeň. Nazývajú ju aj strechou Slovenska, viac však sedí označenie matka riek. Ďalšie pomenovania nájdeme v poézii – Kráľova hoľa vládne v básňach štúrovských poetov. Napríklad v slávnej Chalupkovej básni Kráľovohoľská, ktorá sa začína: Na Kráľovej holi jasná vatra svieti... Známe verše symbolizujú našu náklonnosť k tomuto magickému horstvu, ktoré už tradične boduje i v súťažiach o najkrajšiu horu Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
