KOŠICE. Rusíni žijúci zväčša na severovýchode Slovenska zákon o používaní jazykov národnostných menšín nepotrebujú. Svorne tvrdia: Máme iné problémy.
Dvojjazyčne aj bez zákona
V Stakčíne (okres Snina) sa pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 hlásilo k Rusínom z takmer 2400 obyvateľov viac ako 16 percent, k slovenskej národnosti vyše 78 percent. Jazykový zákon ich netrápi. Komunita aj bez neho funguje dvojjazyčne.
„Niektorí poslanci na zastupiteľstve rozprávajú po rusínsky, iní po slovensky. Podľa toho, ktorý jazyk je im bližší. A nikomu to neprekáža,“ tvrdí starosta Ján Kerekanič.
Hoci viac ako tri štvrtiny obyvateľov si uvádza slovenskú národnosť, väčšina bežne používa rusínčinu. A tí, ktorí nedokážu po rusínsky hovoriť, určite jej aspoň rozumejú.
„Aj na obecnom úrade komunikujeme po rusínsky. Samozrejme, celá korešpondencia, všetky oficiálne dokumenty sú v slovenčine,“ hovorí starosta.
Obyvatelia si neľútostné súboje poslancov a strán v parlamente nevšímajú. „Majú iné problémy. A my tiež. Posledné dni neriešime nič iné, len sčítanie obyvateľov. Je v tom chaos.“
Zbytočná komplikácia
Starosta Kurimky (okres Svidník) Ján Božík sa hrdo hlási k Rusínom. V dedinke so 400 obyvateľmi tvorí rusínska menšina približne 17 percent.
„Čísla sú jedna vec a presvedčenie druhá. Kto je Rusín, Rusínom aj ostane. Keď si chceme zachovať zvyky a tradície našich predkov, mali by sme pestovať svoj jazyk,“ hovorí starosta, člen Rusínskej obrody.
Zákon o používaní jazyk národností je však podľa neho zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život.
„Medzi svojimi každý nech rozpráva, ako mu to vyhovuje. Žijeme však na Slovensku, všetci, bez rozdielu, by sme mali ovládať úradný jazyk. Problém majú asi len Maďari. Ani si neviem predstaviť, aby niekto z našich ľudí žiadal nejaký dokument v rusínčine. Je to pritiahnuté za vlasy, k ničomu to nevedie.“
Polievočka pre politikov
„Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.
V obci s hraničným priechodom na Ukrajinu sa k rusínskej národnosti pred desiatimi rokmi prihlásilo 19,98 percenta z 881 obyvateľov. Komunikačným nástrojom je však rusínsky jazyk.
„Komunikácia je o dobrej vôli. Kto chce, ten sa dohovorí. Od detstva sme u nás rozprávali po rusínsky, ale nikdy nikto nemal problémy so slovenčinou. Ani na strednej, ani na vysokej škole. Dokonca niektorí moji rovesníci bez problémov študovali slovenčinu.“
Starostka pozorne sleduje dianie okolo zákona v parlamente: „Načo schvaľovať zákon, ktorý nadobudne platnosť až po ďalšom sčítaní? Je to len hra, na ktorej si prihrievajú polievočku niektorí politici.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
