Reč je o akademikovi Mikulášovi Mušinkovi, ktorý nedávno oslávil 75. narodeniny.
PREŠOV. Za najproduktívnejšie považuje Mikuláš Mušinka dvadsaťročné obdobie, keď bol odstavený z akademickej pôdy: "V kotolni i v pastierskej kolibe som mal absolútny pokoj. Nikto ma nerušil, nechodil som na nijaké schôdze, nemusel písať žiadne správy... Venoval som sa svojej práci."
V kotolni prežil aj Nežnú revolúciu v roku 1989. "Bol som rehabilitovaný, ale nebolo na prešovskej fakulte voľné miesto, tak som ešte pol roka pracoval v kotolni a na bicykli som chodil prednášať na univerzitu," spomína profesor ukrajinistiky na časy, ktoré sa mu skončili v roku 2003, keď ho v 65 rokoch poslali do dôchodku. Dokopy napísal 73 kníh a množstvo vedeckých štúdií, článkov či recenzií.
Zavreli nepravého Viruka
Na historky z čias komunizmu dnes už spomína s úsmevom. Hoci vtedy mu vždy do smiechu nebolo. Napríklad keď mu pod pseudonymom vyšla v USA a potom ďalších západných krajinách publikácia Knyžkovyj znak šestydesjatnykiv (1972).
Išlo o knihu exlibrisov ukrajinských "šesťdesiatnikov", v ktorej bolo zhromaždených 110 významných osobností, vrátane disidentov. Mušinka ju vydal pod pseudonymom Viruk, čo je odzadu meno jeho rodnej obce Kurov (ukrajinsky sa vyslovuje "Kuriv").
"Niekoľkých vypočúvali, nejakého Viruka aj zavreli. Nikto sa nedozvedel, že ten pravý žije v Prešove a pracuje v kotolni," hovorí dnes o knihe, ktorá vyšla v piatich jazykoch: "Ja som ju dostal až po 10 rokoch, pretože som zakázal posielať autorský výtlačok. Aby sa to eštebáci nedozvedeli." Kniha získala aj medzinárodné ocenenia, o ktorých Mušinka ani nevedel.
Nebezpečný aj ako pastier kráv
Zaujímavý bol aj jeho vynútený odchod z pasienkov. Minulý režim si myslel, že v kotolni bude bývalý profesor menej nebezpečný.
"Mám číslo listu, ktorým sa okresný výbor komunistickej strany obrátil na JRD v Kružlove. Ja som ako pastier každý rok predlžoval zmluvu, tak potom mi ju nepredĺžili. Ale už predtým som si spravil kuričský kurz. Keďže som pásol kravy v lete, v zime som mal voľno a už rok predtým som robil cez zimu v kotolni," vraví akademik, ktorý sa "prepracoval" z klasickej do plynovej kotolne, kde zotrval 15 rokov.
KGB mala ľudí všade
Do hľadáčika režimu sa dostal už ako ašpirant Kyjevskej univerzity. Raz sa dostal k "nebezpečnému" rukopisu Internacionalizmus či rusifikácia (neskôr bol bestsellerom na Západe) od disidenta Ivana Dziubu. Mal ho prepašovať na Slovensko.
"Mal som služobnú cestu do Ľvova. Tú prácu som čítal na internáte. Vedľa mňa bol ďalší ašpirant, ten bol však zo sovietskej tajnej služby KGB. Všetko videl, informoval ich - ja som mal celý kufor kníh."
Mušinka opisuje nasledujúce krušné chvíľky. Celý 250-stranový rukopis ukryl do šálu: "Bohužiaľ, vyzliekli ma donaha a našli to. Previezli ma do Užhorodu. Nie do väznice, ale do hotela, kde ma zamkli. Pri vchode mali civilného pracovníka. Ešte som mal v kufri veľa samizdatov. Vedel som, že tam prídu, tak som ich chcel spáliť. Bolo tam umývadlo - tam som pálil, ale to umývadlo prasklo. Pozbieral som to, búchal na dvere a hovorím mu, že potrebujem ísť na záchod. Sadze z toho som dal do záchodu, spláchol, ale všetko to vyletelo."
To nebol koniec. Na tretí deň zavolali z Prahy lietadlo, prileteli dvaja tajní a začali ho vyšetrovať. "Urobil som sa hlúpy. Viete, mladý človek. Hovorím, že prečo ste mi skôr nepovedali, že to sú nejakí nepriatelia? Veď ja som komunista. Neviem, či mi verili, či nie, ale po týždni ma pustili s tým, že nikomu ani slovo. Skončilo to tak, že som nepristúpil na spoluprácu s ŠtB, mal som mlčať, ale hneď na druhý deň som Dziubovi povedal, čo sa so mnou stalo. Mali sme dohodnuté heslo - akože to neprešlo cez hranice. Na Ukrajine teda vedeli."
Historku s Dziubovým rukopisom si pamätá aj Dmytro Pavlyčko, ukrajinský básnik a aktivista, niekdajší veľvyslanec na Slovensku.
"Dozvedeli sme sa, že Mykola Mušinka je v pasci a je v Ľvove. Tak sme za ním poslali kuriéra, aby rukopis neprenášal cez hranice. Lenže kuriér to povedal nie jemu, ale KGB," vraví.
Všetko mu spočítali
Dohra prišla čoskoro. Tajní prišli za Mušinkom a povedali mu, že si pustil hubu na špacír, preto sa jeho ašpirantúra ruší a prípad odovzdávajú súdnym orgánom v Košiciach.
"Lenže odmietli odovzdať materiály, ktoré mi zhabali, takže som dostal len napomenutie s výstrahou. Hovorím si, že keď mám napomenutie, prečo by som si nespravil prácu v Prahe na Karlovej univerzite. Prepieklo sa mi to. Avšak keď prišla okupácia, všetko mi spočítali. V roku 1971 som musel odísť," dodáva Mušinka, ktorý sa aj na ukrajinskú akademickú pôdu vrátil až po rokoch.
V roku 1992 obhájil v Kyjeve dizertáciu z folkloristiky, v roku 2005 mu Užhorodská národná univerzita udelila čestný titul Doctor honoris causa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
