lonoch.
Malé čierne húseničky musia mať na jedálnom lístku dostatok čerstvého lístia. Majú taký veľký hlad, že desať z jednej znášky je schopných za deň skonzumovať veľkú nákupnú tašku zelene. Ako rastú, rastie aj ich spotreba.
Výrazné a nápadne sfarbené oká na krídlach tohto nočného lietajúceho hmyzu nie sú na parádu alebo na prilákanie partnera. Majú úplne iný význam. Je to obranný systém. Slúžia na odvrátenie pozornosti útočníka, čo mu dáva šancu na únik a prežitie. Zastrašiť nepriateľa z ríše vtákov pomocou veľkých očí je známy trik v ríši zvierat. Škvrny sa podobajú na oči sovy, jastraba alebo mačky, pred ktorými majú rešpekt.
Stredoeurópsky obor
Húsenica okáňa je veľká a pozoruhodná svojimi bradavicami a tŕňmi. Pripomína kaktus. Tento druh motýľa je doslova lietajúcim obrom s úctyhodnými rozmermi. Krídla majú rozpätie až 16 cm. Žije na okrajoch lesov, svahoch s rozptýlenými stromami a dobre sa mu darí v ovocných sadoch. Jeho potravou sú ovocné šťavy a nektár kvetov. Húsenice požiarajú listy ovocných drevín.
Je to najväčší stredoeurópsky motýľ spomedzi 2 500 druhov aj z 1 200 okáňov, žijúcich v týchto zemepisných šírkach. Vidieť ho môžme v apríli, máji a júni. Aktívny je v noci, ale samice lietajú niekedy aj počas dňa. Na prilákanie partnera vylučujú feromóny a túto "voňavku" zachytia samčeky aj počas letu hrebeňovými tykadlami, slúžiacimi ako spoľahlivý radar, na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
Samice kladú vajíčka tesne vedľa seba na kôru, konáriky a spodok listov živnej rastliny. Húsenice sa liahnu o 14 až 30 dní a žerú listy jablone, hrušky, čerešne, ale aj iných drevín. Napchávajú sa a rastú. Ich pokožka však nerastie spolu s nimi. Po určitom čase je im tesná a praskne. Zvlečú si ju a pod ňou majú pripravené väčšie číslo, ktoré tiež nerastie a vydrží len do ďalšieho zvlečenia. Larvy majú geneticky naprogramované, koľkokrát sa majú zlieniť a do akej veľkosti majú narásť, kým sa zakuklia. Predtým zmenia svoj imidž. Prestanú byť čierne a začínajú byť zelenožlté, vypasené, so zväzočkami čiernych chlpov, ktoré vyrastajú z modrých bradavíc. Pri podráždení skrčia prednú časť tela a vydávajú škrípavé zvuky. Pred kuklením si zhotovujú na kmeňoch hnedý zámotok hruškovitého tvaru z vlákien produkovaných slinnými žľazami. Zvyčajne v tomto vaku zostanú celú zimu, jar, leto, jeseň a ešte jednu zimu.
Okrovo-hnedé sfarbenie so sivou kresbou robí okáňa na strome takmer neviditeľným. Povrch krídiel je poskladaný z malých šupiniek prichytených na blanu stopkou. Na jednom štvorcovom centimetri má až niekoľko tisíc šupiniek usporiadaných ako škridly na strache.
Dospelé motýle hladujú
Počas života vo forme motýľa neprijímajú okáne hruškové žiadnu potravu. Necicajú sladké šťavy. Po oplodnení odletí samček za potešením k inej motýlej slečne, ktorú zacíti. Oplodnená samička si hľadá najvyšší možný bod vo svojom okolí a hľadá smer prvého letu. Obyčajne tmavý predmet. Na krátku vzdialenosť sa môže orientovať pomocou zložených očí, ktoré zachytia len tiene alebo prudké rýchle pohyby. Vajíčka kladie hneď, pretože s plným bruškom vajíčok sa jej ťažko lieta.
Dokonalé sfarbenie, ktorým splýva okáň s prostredím, ho chráni pred nepriateľmi, ktorých má naozaj dosť. Keď vynecháme rôzne chemické postreky a znečistenie, sú to najmä hmyzožravé vtáky, cicavce vrátane netopierov, jašterice, žaby, pavúky či parazitický hmyz. Niektoré muchy kladú vajíčka na listy, ktoré húsenice žerú, iné priamo na ich pokožku. Odtiaľ sa prežierajú do ich tela. Robia to tak, aby príliš skoro nezahubili svojho hostiteľa - živú konzervu. Napádajú ich mravce, roztoče, hubovité, plesňové i vírusové ochorenia. Z celkového množstva nakladených vajíčok sa dospelosti dožije iba 5 percent jedincov. Možno preto sa kŕmia výlučne v noci a vŕzgajú. Asi si dávajú znamenia, že je vzduch čistý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
