Na budúci rok plánuje otvoriť v Košiciach showroom, zameraný na individuálny pristup k zákazníkom. Hoci má stále nabitý program, pri jednej z pracovných návštev nášho mesta si predsa našiel čas na krátky rozhovor.
Po absolvovaní vysokej školy začal Ing. Schwartz svoju kariéru v bankovom sektore. Od roku 2003 podniká, aktívnemu obchodovaniu s diamantmi sa venuje od roku 2007. "Informácie a skúsenosti z tejto oblasti som získaval zo samoštúdia, internetu, spravodajských zahraničných portálov a od zahraničných obchodných partnerov obchodujúcich s diamantmi. Problematika diamantov, drahokamov a zlata ma vždy zaujímala, sledovaniu vývoja ich cien, obchodovaniu, hodnoteniu kvality a technológii sa venujem už 15 rokov. Klientele sa snažím ponúkať to najlepšie vo výhodnom pomere ceny a kvality, pričom sa nezaoberám diamantmi malými, pod 0,30 karátov a diamantmi, ktorých kvalita je z môjho pohľadu neakceptovateľná."
Podnikanie Ing. Schwartza s diamantmi bolo a je založené na obchodovaní, pričom diamantové šperky považuje skôr za sprievodný jav, ktorý vyplynul z požiadaviek klientov. "Je mnoho takých, ktorí si radi kúpia diamant, po čase však zistia, že ho nemôžu užívať. Preto sa rozhodnú pre výrobu šperku, resp. kúpu diamantu vysokej kvality, tzv. investičného a zároveň majú požiadavku na jeho spracovanie do šperku." Ing. Schwartz šperky nevyrába, spolupracuje však so zlatníckou dielňou z Košíc, ktorá spĺňa jeho požiadavky na výrobu. "Na sklade" má diamanty k okamžitému odberu, podobne tak šperky, vyrobené na základe jeho objednávky. "Predávam aj diamanty, ktoré nemám na sklade. Nachádzajú sa v strediskách ako New York, Ramt Gan, Antwerpy, Londýn, Hong Kong. Na základe ponukového listu, ak si klient vyberie konkrétny diamant, po potvrdení objednávky a uhradení zálohy ho zarezervujem a nechám zaslať na Slovensko. Na základe objednávky klienta zabezpečujem aj výrobu konkrétneho šperku."
Na Slovensku je množstvo obchodníkov a obchodov, kde si klient môže zakúpiť diamant, resp. diamantový šperk. "Osobne som však sklamaný z úrovne toho, čo sa predáva a za aké ceny, v akej kvalite, o certifikátoch ani nehovorím. Navyše, obsluha v obchodoch nemá ani 'šajnu' o diamantoch," tvrdí Ing. Schwartz. "Mnoho ľudí si myslí, že predávať diamanty je to isté ako predávať rožky, no je v tom veľký rozdiel. Sledujem vývoj na slovenskom trhu, navštevujem klenotníctva, internetové e-shopy a okrem zopár 'lastovičiek', ktoré rešpektujú pravidlá 'diamantového obchodu', je to na našom trhu dosť zlé. Často cítim, že v pozícii zákazníka sa stávam obeťou chamtivosti rôznych 'tiež' obchodníkov. A to je zlé..."
Obchodovanie Ing. Schwartza s diamantmi je zamerané iba na slovenský trh. Nemá však záujem budovať distribučné siete ani sieť obchodných zástupcov. Šperky a diamanty nedodáva do klenotníckých obchodov. "Diamanty, resp. diamantové šperky je možné zakúpiť jedine u mňa a túto obchodnú filozofiu presadzujem z viacerých dôvodov. Jedným je originalita šperkov, zabezpečená exkluzivitou. Pri šperkoch v cene nad 8 000 eur sa vyrába iba jeden model a kópie sú neprípustné. Pod touto cenovou reláciou je možné vyrobiť z jedného modelu maximálne 10 kusov. Pri odovzdaní šperku zákazník dostane certifikát k diamantu, pričom mu pod 10-násobným zväčšením ukážem laserom vypálené číslo certifikátu v diamante. Zároveň mu ukážem pod špeciálnou lupou s farebným filtrom kvalitu výbrusu. K diamantu pri odovzdaní poskytujem krátke informačné školenie k téme hodnotenia kvality diamantu a jej vplyvu na cenu. Je to nevyhnutné, ak má mať zákazník dôveru v to, čo kupuje. "
Záujem o diamanty na Slovensku je v posledných rokoch výraznejší. Spôsobila to hlavne konjunktúra v hospodárstve či rast príjmov. "Veľa sa teraz rozpráva o kríze i budúcnosti eura, čo má za následok zvýšený záujem verejnosti o komodity schopné udržať hodnotu. Diamanty podľa mňa medzi také patria viac ako napríklad zlato, u ktorého je súčasný rast ceny skôr špekulatívny." Diamant je vhodný ako investícia samotný vybrúsený alebo v šperku. Nemožno ho však považovať za garantovanú investíciu, pri ktorej sa nedá prerobiť. Aj tu sa ceny tvoria trhom a platí pravidlo dopytu a ponuky. Dá sa však na základe historických údajov konštatovať, že cena kvalitných diamantov len málokedy klesá. "Diamant však neprinesie výnos vo forme úrokov či dividend. Je to skôr aktívum 'na zlé časy'."
Ceny diamantov sa stanovujú na základe štatistického vyhodnotenia dosiahnutých predajných cien, ktoré sú spracovávané v stanovenej časovej periodicite. Určujú sa pre jednotlivé kvalitatívne kombinácie pri váhových kategóriách, farbách, čistote a ďalších parametroch. Napríklad 1,1-karátový diamant v špičkovej kvalite má cenu približne 26 950 USD, s DPH je to 32 070,50 USD. "Existujú prírodné farebné diamanty a prifarbené diamanty. Tie sa robia zo štandardných 'bielych' diamantov, pričom pod vplyvom vysokej teploty a pridania rôznych chemických prímesí dochádza k sfarbeniu diamantu. Toto sfarbenie je však iba povrchové, diamant sa nesfarbí v celej podstate. Pravé prírodné farebné diamanty majú výrazne vyššiu cenu než štandardné biele. Najnižšiu cenu majú spravidla čierne diamanty."
Z pohľadu skladby slovenskej "diamantovej klientely" nám Ing. Schwartz prezradil, že 95 % klientov sú fyzické osoby, ktoré sú aktívne v podnikateľskej oblasti. Je to stredná vrstva podnikateľov, resp. zákazníkov, pôsobiacich v humanitných a verejných funkciách. "Ide prevažne o spoločníkov, resp. majiteľov malých a stredných spoločností, vo vekovej kategórii nad 35 rokov, ktorých cieľom je vlastniť diverzifikované portfólio aktív. Klientela z tejto oblasti kupuje aj exkluzívne šperky pre svoje 'polovičky'. Diamanty nakupujú v drvivej väčšine muži, ale zo skúsenosti viem potvrdiť, že ich kupujú pre ženy."
Záujem o diamanty z hľadiska veľkosti a typu závisí od finančných limitov zákazníka. Preferujú sa skôr menšie a kvalitné než väčšie a nekvalitné za tú istú cenu. "V priemere pri investovaní do diamantov sa záujem orientuje na 1-karátové (ct) diamanty pri farbe D až H, čistote VVS1 až VS2 a Tolkowského výbrusom. Tie sú dostatočne zaujímavé a v prípade potreby použiteľné pri výrobe šperku, samozrejme, nie na bežné nosenie. Je to veľmi dobrá investícia." Vhodné sú aj menšie diamanty, napr. 0,70 ct., 0,50 ct. a pre tých, čo by kúpili diamant len pre potešenie a nedisponujú dostatočným finančným limitom, sú vhodné aj 0,30 ct. diamanty. "Vždy je však dôležitý certifikát k diamantu, ktorý by mal byť od medzinárodného gemologického laboratória, ktoré je akceptované na diamantových burzách. Ja preferujem Americké gemologické laboratórium so sídlom v New Yorku - GIA, ktoré certifikuje cca 70 % diamantov obchodovaných na diamantových burzách. Predaj takýchto diamantov kdekoľvek na svete je bezproblémový."
V súčasnosti sa veľa rozpráva o tzv. investičných diamantoch, čo podľa Ing. Schwartza nie je celkom správne spojenie. "Diamanty sú vždy len diamanty. Nie sú investičné a neinvestičné, je to skôr marketingová hra slov. Pre klientov, ktorí u mňa zakúpili diamant, zabezpečujem v prípade potreby jeho predaj, resp. odkúpenie. Diamanty zakúpené v iných obchodoch, v zahraničí na dovolenke a podobne, neodkupujem a nesprostredkovávam ich predaj. Existuje mnoho prípadov ponúk na obchodovanie, keď diamanty pochádzajú z krádeží, súdnych sporov (nevysporiadané rozvody), prípadne majú zamenené certifikáty. Mnohé syntetické diamanty sa vydávajú za prírodné a poškodené diamanty sú osadené v šperkoch, šikovne zamaskované. Kupujúci sa môže dostať do veľkých problémov, a to hlavne pri zdanlivo výhodnej cene."
Samozrejme, všetko, čo má cenu, sa falšuje. Diamanty nie sú výnimkou. Existujú rôzne imitácie, z ktorých sú najznámejšie syntetický moisanit a syntetický rutil, ktoré majú vyšší index lomu svetla ako samotný diamant. Pre verejnosť je známy zirkón ako imitácia diamantu, bežne využívaný pre svoju cenovú dostupnosť v klenotníctve. "Existuje mnoho spôsobov, ako rozoznať diamant od imitácií, ktoré sú založené na fyzikálnych vlastnostiach," tvrdí Ing. Ing. Schwartz. "Bežná a nenáročná metóda je pozorovanie objemovej hmotnosti kameňa v tekutine, meranie indexu lomu svetla pomocou refraktometra, meranie tepelnej vodivosti (bežne používaný spôsob v klenotníctvach - tzv. diamantové pero)." Synteticky vyrobené diamanty sa dajú od prírodných odlíšiť jedine v gemologických laboratóriach. Majú oveľa nižšiu cenu ako prírodné.
Na záver nám Ing. Schwartz prezradil, ako rýchlo a jednoducho rozlíšiť diamant od zirkónu. "Ak položíte diamant na papier, na ktorom je vytlačený čiarový kód, bežne sa s ním stretávate na každom obale, a diamant budete na tomto čiarovom kóde posúvať, pri kolmom pohľade na diamant nebude čiarový kód viditeľný. Ak to isté spravíte so zirkónom, budete vidieť zaoblený čiarový kód. Je to veľmi jednoduchá, lacná a účinná metóda pri kameňoch s rozmermi v priemere od 4 mm a viac. Táto metóda, pochopiteľne, nie je použiteľná pri šperkoch."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári