Nie vždy sa končili zemetrasenia v zemplínskom regióne takto lacno. Celé generácie si odovzdávajú varovné posolstvo najmä o katastrofálnom zemetrasení z roku 1778, ktoré spôsobilo nemalé škody. V Tovarnom poškodili silné záchvevy zeme grófovi Františkovi Barkóczymu aj sotva dokončený kaštieľ.
Všetko za čierneho koňa
Možno si vtedy aj on spomenul na dávnu povesť o smrti svojho menovca z hradu Brekov. Hlavným hrdinom legendy je skromný sluha Barkóczyovcov Miško Maťuka. Jeho pán mu dôveroval natoľko, že ho vysielal aj na jarmočné nákupy. Na jednom z nich si Miško všimol čierneho koníka - zúboženú trosku, ktorú majiteľ núkal mimoriadne výhodne. Mládencovi sa uľútostilo očividne týranej nemej tváre a investoval do kúpy všetky svoje skromné úspory.
Doma sa o koňa vzorne staral a zmenil ho na nádherného tátošíka, ktorého každý obdivoval. Žiaľ, aj pán brekovského hradu Barkóczy, ktorý Miška falošne obvinil, že mu koňa ukradol z grófskych stajní. Zviera zabavil a Miška vystavil veľkej potupe. Ten Barkóczyho preklial, aby sa prepadol pod zem. A tá sa skutočne zatriasla. Legenda hovorí, že krutý gróf Barkóczy skončil priamo v pekle. Tam sa údajne aj s grófkou prepadli pri zemetrasení, ktoré hrad Brekov úplne zničilo. Za svoj hanebný čin bol gróf navyše potrestaný aj tak, že nemá pokoj ani po smrti a v podobe čierneho koňa blúdieva okolo hradu dodnes.
Takto smutne mali podľa povestí skončiť potomkovia zakladateľov hradu. Jeden z nich - Okur sa údajne kedysi dávno beznádejne zamiloval do istej devy menom Barkó. Oženil sa s ňou a oproti chyžke na brehoch Laborca, kde Barkó bývala, vybudoval jeden z najdôležitejších zemplínskych hradov. Roky spoľahlivo strážil bezpečnosť pocestných na dôležitej uhorsko-poľskej ceste.
Gróf v jaskynnom hrobe?
Je celkom možné, že aj túto povesť mierne "upravil" čas. Šľachticov s krstným menom František sa u Barkóczyovcov vyskytovalo viac. Boli zemplínskymi županmi a jeden z nich aj slávnym ostrihomským arcibiskupom. Lenže u žiadneho z nich sa dátum smrti nezhoduje s pamätným ničivým zemetrasením v roku 1778. A tak je celkom možné, že krutý gróf z brekovskej povesti sa síce mohol prepadnúť pod zem, ale možno nie pri zemetrasení. Hrad totiž stojí na deravom vápencovom vrchu, v ktorom je nemálo jaskýň. V tej
to súvislosti sa tradujú povesti, že do niektorej jaskyne mohli spadnúť nielen Barkóczyovci. Veď v jaskynnom hrobe, ako svedčia aj nálezy kostier, neskôr spočinuli aj porazení tureckí obliehatelia. Faktom však je, že v čase osudového zemetrasenia bol už Brekov zničený - v roku 1687 sa o to postarali kurucké vojská.
Korvínove čaše
Tento fakt nijako neznižuje význam hradu Brekov. Práve pod touto pevnosťou sa v roku 1466 stretli v boji vojská poľského kráľa Kazimíra IV. a uhorského panovníka Mateja Korvína. A nie je len povesťou, že na hrade Brekov vznešení hostia s rozkošou popíjali dobré vínka. Slávny kráľ Matej Korvín tu dokonca strávil zimu 1473 - 74 a história zachovala aj jeho obľúbenú vínnu značku - tadeum.
Hrad zničili Thőkőlyho vojská a ako čas plynul, ostali z neho len žalostné a nebezpečné ruiny. Našla sa však skupina nadšencov, ktorá v roku 2005 založila Združenie na záchranu Brekovského hradu a pracuje na jeho záchrane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
