Sme.sk | Korzár | Ženám | Michaela Kuklová: Život s Pomejem bol peklo

Jemná a pôvabná Michaela Kuklová (42) ostane pre mnohých navždy princeznou z rozprávok. Jej život však rozprávkový rozhodne nebol. Hoci posledné roky pripomínajú happy-end - Miša našla svoju lásku a je šťastnou mamičkou dvojročného syna Romanka. To, čo tomu predchádzalo, by však bolo vhodné skôr na scenár pre iný film. Mladučká herečka sa zamilovala do herca a producenta Jiřího Pomeje. Hoci mnohí ich považovali za najkrajší pár šoubiznisu, herečka doma posledné roky prežívala peklo. Na spanie potrebovala lieky, bola v neustálom strese. Dnes je pokojná, vyrovnaná a užíva si rodinnú idylu s partnerom, podnikateľom Romanom Holomkom. Toho spoznala vďaka muzikálu Tajemství, v ktorom nedávno účinkovala v Košiciach. O svojom prvom manželstve, súčasnej láske i malom synovi sme sa porozprávali pri šálke kávy.

Do Košíc ste pricestovali s muzikálom Tajemství. Práve ten vám priniesol lásku...

- Tento muzikál bol pre mňa osudový. Nielen tým, že som sa vďaka nemu zoznámila s mojím súčasným partnerom. Zachraňoval ma svojou existenciou, partiou ľudí, ktorá sa zišla, energiou, ktorú muzikál, ak sa podarí, má, prácou, ktorá ma napĺňala a umožňovala mi zabudnúť na starosti, ktoré som mala. Dodnes ho nesmierne milujem. V mojom živote má mimoriadne postavenie.

Hlavná hrdinka muzikálu sa ocitne uprostred diania, ktoré má mystické okolnosti. Vy ste vraj mali ako dieťa predtuchu, že si zlomíte nohu a stalo sa...

- Bolo to veľmi zvláštne. Z ničoho nič mojou mysľou prebehla táto myšlienka. Už roky som lyžovala, nikdy mi nič podobné nenapadlo, nemávala som strach. A odrazu toto. Povedala som to mamke, ktorá mi vraví: „Tak nikam nechoď." Vydržala som to však iba jeden deň a na druhý ma už svah zlákal. Lyžovala som s bratom, keď ma zrazil iný lyžiar. Prešiel mi cez nohy, no akoby zázrakom sa ani jednému z nás nič nestalo. Možno to malo byť varovanie, neviem. No presne o týždeň nato, ako mi tá myšlienka napadla, som si nohu naozaj zlomila. Stávalo sa mi potom dosť často, že mi z ničoho nič preletela hlavou myšlienka, akási predtucha, ktorú si človek nevie vysvetliť.

A čo šiesty zmysel na ľudí?

- Verím, že dnes ho už mám...

Pamätáte si ešte, čím vás očaril váš exmanžel Jiří Pomeje?

- Pamätám, no musím podotknúť, že dnes mám na to úplne iný pohľad. Bola som mladá, neskúsená a priťahovali ma chlapi borci. Jirka bol dvojmetrový chlap, ktorý však mal jednu vzácnosť. Bol galantný a dokázal byť veľmi, veľmi empatický. Mala som pocit, že je prvý, ktorý vidí hlbšie do mojej duše, ktorý vníma, aká som "úžasná". (Smiech) Prv, ako sme sa zoznámili, som bola nešťastná, že neviem nájsť kombináciu, po akej túžim - drsňáka s jemným srdcom. Toto Jirka absolútne naplnil, navyše mi dával pocit, že keby okolo neho tancovalo aj 10 Marilyn Monroe, tak ja som preňho tá najkrajšia.

Kedy ste zistili, že to, čo prežívate vo vzťahu, nie je v poriadku?

- To, čo nebude fungovať, vidí človek, aj keď je mladý. Od začiatku som vedela, čo mi vadí, ale nepovažovala som to za dôležité. Brala som to tak, že nikto nie je dokonalý, že každý má svoje chyby. Nedávno som sa vrátila k listom, ktoré sme si pred rokmi písali a z nich je evidentné, že sme sa stále točili v tých istých kruhoch.

Kedy ste si siahli na najhlbšie dno?

- To som prežívala posledných 5 rokov nášho vzťahu.

Päť rokov? To je neuveriteľne dlhá doba. Veď ste boli mladá, krásna, perspektívna...

- Keď sa dostanete do takýchto problémov, stratíte akékoľvek sebavedomie. Ja som nikdy veľkým sebavedomím neoplývala. Vždy som mala silnú sebareflexiu, strážila som sa a potrebovala som iných, aby ma vytiahli. A keď sa potom ocitnete v takých veľkých problémoch, dá sa to prirovnať k stavu opitosti. Človek je paralyzovaný, nič nevidí, všetci ho ľutujú, no nikto nepríde a nič nepovie, takže sa nič nedozviete a ste odkázaná iba na to, čo počujete z tej jednej strany. Ja viem, že rozprávam trošku v hádankách, no o detailoch hovoriť nechcem.

Pamätáte si na deň D, keď ste si povedali, že je definitívny koniec? Pretože predpokladám, že ste sa tou myšlienkou zaoberali v posledných rokoch viackrát.

- Znie to hrozne, ale ja som sa s tou myšlienkou pohrávala v podstate ešte prv, než som sa vydala. Naše manželstvo bolo dosť búrlivé, a to i napriek tomu, že som pomerne pokojný človek. No všetko je akcia-reakcia, takže ak je niekto hlučný, musí byť druhý ešte hlučnejší, ak chce, aby ho bolo počuť. Ako mladá som to ešte znášala, no potom prišiel moment, keď som si uvedomila, že to ďalej nevydržím. Pud sebazáchovy našťastie zapracoval...

Verili ste ešte tomu, že po rozchode príde nová láska, dieťa...?

- V kútiku duše som v to verila, no v tom momente, keď je človek zo všetkého sklamaný a ubitý, o tom nepremýšľa. Navyše som si vôbec neverila. Vravela som si, že som už stará, nemám čo ponúknuť, že biologické hodiny neoklamem... Nevedela som si predstaviť, že ak aj niekoho stretnem, dokážem sa tak zamilovať, aby som s ním úprimne chcela byť a aby to fungovalo. A byť s niekým len preto, aby som nebola sama, nedokážem.

To nie sú veľmi veselé myšlienky a pocity...

- Nie, ale sú logické. Keď sa človek rozhodne od základu zmeniť svoj život, rozvedie sa, je to odrazu bodka a prázdno. Človek má tisíc boľavých myšlienok a musí sa naučiť rozmýšľať iným spôsobom. Uzdraviť sa.

Váš život je plný síce oneskorene, ale naplnených snov. Keď ste pred rokmi túžili po práci v muzikáloch, žiadne ponuky neprichádzali. Teraz máte niekoľko krásnych postáv. Romantické sny mladého dievčaťa o pokojnom zázemí a rodine sa vám tiež splnili. Aj keď až v štyridsiatke.

- Je pravda, že sa mi sny plnia. Ale musím na to dlhé roky čakať. Splnil sa mi napríklad aj detský sen o koňoch. Vždy som si ich priala mať. Teraz ich vďaka partnerovi mám. Je síce fajn, že sa mi sny takto plnia, len dúfam, že si ich stihnem aj vychutnať a užiť. Nie je nič milé dostať všetko, po čom človek kedy túžil, a potom hneď z tohto sveta odísť.

Čím vás život najviac prekvapil?

- Veľmi pozitívne ma napríklad prekvapil dieťaťom. V predošlom vzťahu som po ňom netúžila a dnes ako matka viem, že to bolo správne. Každá mamička si pre svoje dieťa praje nádherné detstvo, aby mu nič nechýbalo, aby okolo seba videlo krásne a naplnené vzťahy, aby sa mohlo rozvíjať... Neviem si predstaviť mať dieťa v situácii, keď človek nemá na základné veci, ak nefungujú vzťahy v rodine, ak mamička po nociach plače a je nervózna. A o to viac, že som predtým dieťa nechcela, ma prekvapilo zistenie, že to, že je dieťa zmyslom života, nie je iba prázdna fráza.

So súčasným partnerom ste dieťa plánovali?

- Keď som spoznala Romana a istý čas sme tvorili pár, zrazu som si uvedomila, že si s ním prajem mať dieťa. Je to snáď inštinkt, ktorý nám napovie, že tento chlap by bol dobrým otcom pre nášho potomka. Nieže by som bola po dieťati zrazu túžila viac ako po čomkoľvek inom na svete, no už som si vedela predstaviť byť matkou. A odrazu šlo všetko tak prirodzene - dve čiarky na tehotenskom teste, prvý tlkot srdiečka na ultrazvuku, strach pred každým vyšetrením a úľava po ňom, že je všetko v poriadku...

Čo zmenilo Romankovo narodenie najvýraznejšie vo vašom živote?

- Hodnotový rebríček. Vedomie toho, čo dôležité je a čo nie je.

Kvôli partnerovi ste odišli žiť na vidiek. Ako ste si zvykli?

- Čím ďalej, tým lepšie. S prvým manželom sme bývali v centre mesta neďaleko Václaváku, a hoci je to úžasné miesto pre mladých ľudí, pár zím som tam mala pocit, že sa udusím. Padal na mňa splín, sedávala som v okne, a keď som zbadala kúsok stromu, celé minúty som naň civela, pretože mi chýbala príroda. Celý ten čas som túžila po domčeku so záhradou. Dnes bývame na samote v lone prírody a protipól mi poskytuje byt v centre Prahy, kde bývam v čase, keď musím byť v meste kvôli práci. Je to veľmi praktické, pretože by som natrvalo nechcela žiť ani v byte v meste, ale ani na dedine. To pendlovanie mi veľmi vyhovuje. Navyše sa aj s partnerom stále na seba tešíme. Lebo keď sme dlhšie spolu, fungujeme už tak bežne, každodenne. Ale stačí, že sa na chvíľu oddelíme a sme opäť ako hrdličky. Čochvíľa sme spolu 5 rokov a stále je to neuveriteľne krásne.

Vravieva sa, že ženy pri výbere partnera siahajú vždy po rovnakom type...

- ...ale ja som si z predošlého vzťahu odniesla toľko skúseností, že mi to už moje telo nedovolilo a vybrala som si úplný protipól. Roman ma okamžite zaujal. Videla som v ňom čiastočne aj svojho otca, pretože sú si povahovo nesmierne podobní. Môj otec bol veľmi starostlivý, zodpovedný človek, vodcovský typ, o ktorého sa žena mohla oprieť. Ja som sa nikdy dovtedy neopierala a odrazu som vedela, že už nechcem byť žena-chlap. Že už nechcem byť tá, ktorá sa o všetko stará, vybaví, zariadi, urobí. Že sa už aj ja chcem oprieť.

Je zaujímavé, že kým vás každý vnímal ako princezničku, v súkromí na vašich pleciach ležali všetky bremená.

- Bolo to aj tým, že som všetko zahaľovala. Nechcela som, aby niečo presiaklo do médií, a tak som mala tendenciu všetko zlé držať pod pokrievkou.

Dlhé roky ste sa z pozície jemnej princezničky nevedeli „vymotať". Nemali ste niekedy strach, že sa do iných rolí nikdy neprehráte? Alebo ste sa spoliehali na to, že to vyrieši vek?

- Vedela som, že to vyrieši vek, no zároveň som sa bála, aby to nedopadlo tak, že ma do ničoho iného obsadzovať nebudú. Dodnes sa niektorí režiséri bránia a vyťahujú argument, že som veľmi jemná. No nájdu sa aj takí, ktorí odvahu majú a potom doslova ožijem. V každom z nás sú totiž tisícky polôh, len ich treba vyloviť.

Z tohto pohľadu by ste sa vlastne na pribúdajúci vek mali tešiť.

- Veď som sa aj tešila. (Úsmev) No teraz ma mrzí, že sa na mne podpisuje a zároveň mi je ľúto, že som si ten najkrajší ženský vek neužila. Neužila som si tú bezprostrednosť, akú vidím dnes na mladých. Trošku im závidím, keď vidím, aké majú možnosti cestovať, učiť sa jazyky, s chuťou sa pekne obliekať. My sme si módu veľmi neužívali, a keď sa to už potom dalo, mala som iné starosti než byť módnou ikonou.

 

Michaela Kuklová

pred kamerami stála už počas základnej školy, definitívne ju preslávila rozprávka Zdeňka Trošku O princezně Jasněnce a létajícím ševci, kde stvárnila hlavnú postavu - princeznú Jasněnku. Zahrala si aj v rozprávkach Z pekla štěstí a Z pekla štěstí II, v eroticky ladených snímkach Playgirls I a Playgirls II či v romantickej snímke Andělská tvář

jej prvým manželom bol herec a producent Jiřího Pomeje. Hoci mnohými boli považovaní za najkrajší pár českého šoubiznisu, doma namiesto idylky panovalo talianské manželstvo. "Robil výtržnosti, pil, zadlžoval sa," povedala pred troma rokmi pre Idnes Michaela, ktorá sa od Pomejeho odsťahovala a napokon i podala žiadosť o rozvod. "Dlho som naň nepomýšľala. Nakoniec to ale dopadlo celkom banálne. Znovu som sa zamilovala. Cesta späť už nebola možná," prezradila Michaela.

Michaelu Pomeje "ukecal", aby sa stala playmate českej mutácie Playboya. Na praktiky, akými pri fotení mladú herečku provokoval k pózam, vraj štáb dodnes spomína. 

po búrlivých rokoch vedľa Pomejeho sa dnes Michaela teší z usporiadaného vzťahu s podnikateľom Romanom Holomkom. Tomu pred rokom (24. 11.) porodila syna Romana.

 

utorok 16. 11. 2010 | Andrea Tomáschová
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Michaela Kuklová.

Michaela Kuklová.

Foto: Veronika Janušková

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA