Poprava zavŕšila hrôzostrašný príbeh o odpornom neľútostnom zabijakovi, ktorý v okolí juhoruského mesta Rostov na Done, ale aj inde v Rusku a na Ukrajine pripravil v rokoch 1978 - 1990 podľa vlastného priznania o život až sedem desiatok ľudí. Dokázali mu ich však "iba" 53. Od roku 1984 pátral po príšernom vrahovi špeciálny tím vyšetrovateľov - vznik skupiny iniciovali pod vplyvom stupňujúcich sa podráždených reakcií zdesenej verejnosti vtedajšie sovietske najvyššie stranícke a vládne špičky.
Vrah spieval v klietke Internacionálu
Dvakrát sa Čikatilo za tie roky dostal aj do rúk polície. Keďže sa však vzorky jeho DNA s tými, ktoré boli nájdené pri telesných pozostatkoch obetí, z neobjasnených príčin nezhodovali, bol opakovane prepustený. Vyšetrovatelia za tie roky zadržali a vypočúvali tisícky ľudí. Tak sa stalo, že v čase vyšetrovania obvinili z vrážd postupne pätnásť ľudí, ktorí sa k činom, zrejme pričinením použitých vyšetrovacích metód aj priznali. A jeden z nich, obžalovaný Alexander Kravčenko bol, po podistým mučením vynútenom priznaní, odsúdený na smrť. Popravili ho za vraždu 9–ročného dievčatka, ktoré však tiež zabil Čikatilo.
Tento si za dlhé roky hrôzostrašnej vražednej "kariéry" vypracoval postup, ktorý pátranie vyšetrovateľom veľmi komplikoval. Nielenže si na smrtiace výpravy spravidla nosieval náhradné oblečenie, aby ho ani náhodou neprezradila krv obetí na odeve, ale vždy sa pre čas zločinov postaral i o svoje spoľahlivé alibi.
Príbuzní jeho obetí mali o spravodlivom treste pre tohto príšerného sadistického vraha a kanibala iné predstavy ako smrť zastrelením. V súdnej sieni museli Čikatila, bývalého učiteľa, potom zásobovača a dlhoročného vzorného člena Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pred zlynčovaním rozzúrenými blízkymi obetí chrániť v pevnej kovovej klietke. Počas procesu, ktorý trval od 3. júna do 15. augusta 1993, pri detailných desivých opisoch priebehu vrážd jeho 53 znásilnených, sadisticky mučených, zneuctených a zhanobených obetí ľudia nahlas plakali a mnohí omdlievali hrôzou a museli ich odnášať na nosidlách.
Masový vrah Čikatilo v niektorých fázach procesu zúril, reval a kopal do stien klietky. Inokedy, keď si vypočul vyjadrenia prokurátorov, spieval komunistickú hymnu Internacionála. Pri čítaní rozsudku si stiahol nohavice...
Prsia a uši v igelitke
Vyšetrovateľom tvrdil, že za dvanásť rokov zabil oveľa viac ľudí - hodnoverne mu však vedeli dokázať "iba" 53 obetí. Boli nimi chlapci a dievčatá vo veku od 8 do 18 rokov i mladé ženy. Ako prvú zabil v roku 1978 9-ročnú Jelenu, ktorú po znásilnení utopil. Poslednou bola 22-ročná Svetlana, ktorú o život pripravil 6. novembra 1990 - o 24 dní potom ho zatkli. Policajtom bol podozrivý hneď po tomto ostatnom čine, no vraj nebol dôvod na zadržanie. Keby mu boli nazreli do igelitky, dôvod bol naporúdzi ihneď. Mal tam Svetlanine uši a prsia, ktoré svojej sadisticky trýznenej poslednej obeti odrezal. Tak to mal vo zvyku... Lebo doma si tento ženatý muž a otec troch detí časti ľudských tiel vrátane ušných bubienkov varieval a konzumoval. A akoby všetok tento des nestačil, vyšetrovatelia nachádzali telá znásilnených obetí poznačené aj Čikatilovým obhrýzaním, ktorým ich mučil ešte zaživa. A boli aj inak zhanobené, keď im poškodzoval zrak, aby ho pri jeho príšernej činnosti "nevyrušovali" ich vyčítavé pohľady.
Dôveru svojich nič netušiacich obetí získaval Čikatilo vľúdnym oslovovaním a ponúkaním pomoci, aby sa vzápätí premenil na vraždiacu beštiu.
Čikatilo spočiatku na súde všetky obvinenia odmietal - psychológ Buchanovskij však na základe analýz vrážd a stôp po páchateľovi vypracoval detailný psychologický profil potenciálneho vraha. Bol o neľudskom sexuálnom agresorovi natoľko presný, že pri jeho čítaní sa sériový vrah Čikatilo zrútil a priznával napokon aj vraždy navyše.
Záhada nezhody Čikatilovej DNA však nebola náležite vysvetlená. Preto sa stále vynárajú nové a ďalšie hypotézy a teórie, ktoré opakovane živia aj nové literárne a filmové spracovania zločinov tohto strašného sériového vraha a kanibala z Ruska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
