ROŽŇAVA. Najnovšie chce spoločnosť Ekoplastika z Nitry zmeniť dodatkom k zmluve pôvodne vyrokované podmienky. Žiada nižšie dane a nájomné. Ak jej ich mesto neposkytne, nie je vylúčené, že od investície odstúpi.
Finančná komisia je proti
"Ekoplastika reaguje na zmluvu, ktorú podpísalo mesto s druhým investorom, firmou Celltex," potvrdila Erika Gonosová, riaditeľka prevádzky v Betliari. Zastupiteľstvo jej významne znížilo poplatky.
"Ekoplastika chce podobné podmienky," uviedol Ondrej Bolaček, predseda finančnej komisie mestského zastupiteľstva, ktorá je proti.
Žiadosťou sa bude zaoberať mestská rada aj tohtotýždňové mestské zastupiteľstvo. Vyzerá to tak, že vôľa vyhovieť jej sa u väčšiny poslancov nenájde.
"Firma plánuje podnikať v inej oblasti ako Celltex, zamestná menej ľudí a s podmienkami súhlasila. Nevidím dôvod, aby sme ich menili," doplnil ďalší člen komisie, viceprimátor František Kardoš, ktorý je k investičnému zámeru skeptický. "Neverím, že tu niečo postavia, vždy som hovoril, že im ide iba o to, aby ten plastový odpad z Betliara preniesli do Rožňavy."
Kardoš nesúhlasil ani so znížením daní a nájomného pre Celltex. "Bolo to ponižujúce a boli tam veľké tlaky, aby sa to schválilo," hovorí. Pozitívum vidí jedine v tom, že firma zamestná vyše sto ľudí a bude konečne prvým investorom.
Rozhodne štátna pomoc
Celltex má podľa zmluvy čas do mája, aby investíciu definitívne potvrdil. Závisieť to bude od toho, či dovtedy získa štátnu pomoc, o ktorú sa uchádza. Ak ju nedostane, do Rožňavy nepríde.
"Intenzívne o štátnej pomoci rokujeme a veríme, že ju získame," ubezpečuje konateľ firmy Milan Elexa. Spoločnosť má záujem o štyriapolhektárový pozemok.
Do výroby dámskych hygienických vložiek na báze celulózy plánuje preinvestovať takmer desať miliónov eur a zamestnať asi stopäťdesiat ľudí. Od štátu žiada prefinancovanie štyridsiatich percent investičných nákladov.
Ekoplastika chce v parku spracovávať plasty a vyrábať z nich modernou technológiou elektrinu. Sľubuje preinvestovať sedemnásť miliónov eur a vytvoriť okolo päťdesiat pracovných miest.
Podľa pôvodných zámerov mala začať spracovateľský závod už stavať. Hotový mal byť do dvoch rokov.
Čaká sa na prvý výkop
"Sme pripravení na výstavbu, začneme hneď po skolaudovaní zóny," povedala na jar pre Korzár Gonosová.
Či jej slová platia aj dnes, sa nepodarilo overiť. Zóna ako celok bola oficiálne skolaudovaná v júni, niektoré stavby ale ešte nemajú platné kolaudačné rozhodnutie.
Podľa Kardoša to nie je prekážkou jej využívania. "Keby dnes prišiel investor, môže začať stavať svoju prevádzku," prízvukuje viceprimátor.
Mesto sa podľa neho usiluje získať peniaze na napojenie zóny k hlavnej ceste cez železnicu. O príspevok na vybudovanie železničného priecestia požiadalo ministerstvo hospodárstva a výstavby.
Autor: sas
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
