Najslávnejšia Elektra svojich čias - Prešovčanka Rose Pauly

Zmĺknuté hlasy, tak sa volala výstava v Hamburgu, venovaná operným umelcom, ktorých hlavne z rasových dôvodov perzekvovali za nacizmu. „Niektorí prežili za nevýslovne krutých podmienok v Nemecku, mnohých vyhnali do exilu, iných deportovali a zavraždili."

Medzi tými, ktorí mali šťastie, bola sopranistka Rose Pauly, jedna z najlepších interpretiek Wagnera a Richarda Straussa v čase medzi vojnami. Ako sa dozvedáme z katalógu, jej životná dráha, ktorá ju priviedla na najväčšie operné scény, sa začala v Prešove

Z Prešova do sveta

Na svet prišla v Prešove 15. marca 1894 ako Rózsa Pollák. Študovala vo Viedni, v sezóne 1917/18 debutovala v malej úlohe v Mestskom divadle v Hamburgu. Vzápätí sa už predstavila ako Verdiho Aida, onedlho ju videli vo Viedni ako Desdemonu v Othellovi, takisto od Verdiho. Ako prvú sopranistku ju angažovali v Gere, v r. 1923 tu spievala v prvej nemeckej inscenácii Janáčkovej Káte Kabanovovej. Okľukou cez Karlsruhe, Kolín a Mannheim sa vrátila do Viedne, r. 1925 sa tu uviedla ako Sieglinda vo Wagnerovej Valkýre. Spievala aj Tosku a Cisárovnú v modernej opere Žena bez tieňa od Richarda Straussa.

Najslávnejšia úloha

V roku 1927 ju angažovali v Krollovej opere v Berlíne, ktorá často poskytovala priestor avantgardným experimentom. Naša rodáčka tu vystúpila prvý raz vo svojej vôbec najslávnejšej úlohe ako Elektra v rovnomennej opere R. Straussa. Istý čas vystupovala ako Pauly-Dreesenová, k umeleckému menu pridala zrejme meno prvého manžela. V r. 1931 jediný raz spievala i v SND v Bratislave.

Zákaz nacistov

Už skoro sústredila na seba Rose Pauly nenávisť nacistov. Goebbelsove noviny Angriff (Útok) ju 16. decembra 1930 označili za „azda najodpornejšiu židovskú speváčku v Berlíne", ktorá týra „uši nemeckých poslucháčov". Keď potom o štyri roky neskôr prišiel k moci, patrila R. Pauly medzi prvých, ktorým zakázali vystupovať. Na tri roky sa uchýlila do Prahy, kde pôsobila v Nemeckom divadle, popritom spievala vo viedenskej Štátnej opere, r. 1933 vystúpila na prestížnom festivale v Salzburgu, v rokoch 1935-39 fakticky na všetkých veľkých európskych scénach: v milánskej Scale, v Ríme i Neapoli, v londýnskej Covent Garden, San Franciscu, ale aj v Moskve, Leningrade a Odese. V repertoári mala neuveriteľných šesťdesiatsedem postáv.

Rose Pauly nebola hviezda, oceňovali ju ako prvotriednu, mnohostrannú a spoľahlivú speváčku, jej Elektra nemala v 30. rokoch páru. „Svoju úlohu som sa naučila za tri dni," spomínala. „Strauss mi vravel: ´Pozri, Pauly, si veľká Salome, ale v skutočnosti si celkom iná žena. Pamätaj, umenie nie je život.´" Priateľmi ostali, až kým neodišla do exilu, zato slávny skladateľ a dirigent však ostal v Nemecku, kde ho nacistickí mocipáni zahrnuli svojou priazňou.

Odchod do exilu

V exile dostala Rose Pauly angažmán v Metropolitnej opere, do r. 1940 tu spievala v deviatich inscenáciách. V roku 1942 však utrpela ťažký úraz, svoju umeleckú dráhu skončila r. 1943 ako Elektra v Buenos Aires. Potom uprostred vojny odišla s druhým manželom doktorom Fleischnerom do Palestíny. V Jeruzaleme vyučovala spev, od r. 1946 žila v dedine Kfar Šmarjahu pri Tel Avive, tu aj zomrela 14. decembra 1975.

Hoci Rose Pauly disponovala bohatým, silným hlasom so širokým rozpätím, zachovalo sa iba málo nahrávok (jednu si možno vypočuť aj na www.youtube.com). Zato o jej súkromí, napríklad o tom, ako vnímala rasovo motivované útoky na svoju osobu, nevieme skoro nič.