Autori totiž mali tú drzosť, že medzi „štátne firmy" započítali aj verejnoprávne rádio. A to je teda, uznáte všetci, „scandalum na ultimo".
Duálny systém zanikol."
Niežeby šlo o hrdelnú kauzu. A ak je pravdou, že SRo beží momentálne v zisku, tak ozaj nebolo seriózne hádzať ho „do jedného vreca" (Zemková) so zvyškom. Reakcia ale dobre ilustruje, ako inštitúcie takpovediac z inej geologickej doby vzdorujú času a svetu, ktorý sa ženie vôkol nich. Nie je ani podstatou, že pani Zemková si vyprosuje, aby sa (eventuálny) dlh rozhlasu zaradil do jedného rangu napr. s Cargom, keďže „štát rozhlas nevlastní, neriadi a nedotuje, len ho parciálne financuje" (sic). Nevšimla si (na rozdiel od analytikov, ktorí podľa nej „nepostrehli"), že štát vedie koncesionárske poplatky ako svoj príjem preto, lebo sú súčasťou bilancie verejných financií, ktorá je určujúca pre úverovú dôveryhodnosť celej krajiny. A v konečnej fáze je to štát, ktorý musí dlhy verejnoprávnych vysielačov, ako sa už mnohokrát v minulosti prihodilo, aj, hm, „sanovať". A štát, to je kto? Tvoria ho nejaké iné subjekty, než tá „verejnosť, ktorá výkony a služby rozhlasu si platí zákonnými úhradami" (Zemková)?
Zaujímavejšia je ideová podložka, na ktorej postavila rozlíšenie „verejnoprávneho" a štátneho: „Privatizácia verejnoprávnych (...) médií by znamenala zánik duálneho mediálneho systému, ktorý SR postupne buduje od r. 1990". Tak. Nechajme privatizáciu, už ju ani netreba. Otázočka je, či nám medzi rečou, ako sa tu tak papagájuje to isté furt dokola, ten slávny duálny systém, teda krajina médií komerčného a nekomerčného určenia, náhodou už nezanikol. A čo je internet? Ten kam patrí? Je jeho „primárnym existenčným a zákonným cieľom vytvárať zisk" (Zemková, definícia komercie), alebo je to „nezisková inštitúcia, s primárnym cieľom plniť zákonom zverené úlohy" (definícia VPM)? Zrejme ani jedno, ani druhé. Internet pritom tvorí v r. 2010 (ale už aj trebárs 2002) zásadný segment mediálnej ponuky. Taká otázka, že či je dnes na Slovensku podstatnejšie médium SRo, alebo Google, je už aj smiešna. Svet šírenia a prijímania informácií tak významne „nabobtnal", pretvoril sa a reštrukturalizoval, že rok 1990, keď sa začal „postupne budovať" duálny systém, je mediálna doba kamenná. Alebo, no, raný stredovek... Aký bol význam rozhlasu v r. 1990 a aký je dnes??
Duálny systém zanikol. (Nielen nástupom internetu.) Argumentujú ním akurát tí, ktorí majú záujem na zachovaní inštitúcií pre inštitúcie, keď už raz vznikli a dojíme ich práve my. Trvať na výnimočnosti médií verejnej služby z dôvodu, že ony sú jedine spôsobilé produkovať a šíriť istý typ informácií, kultúry, vedomostí (a pod.) bolo vždy demagogické, a dnes je už absurdné. Tým nie je povedané, že VPM treba hneď zrovnať so zemou, ale zbaviť diskusiu pokrytectva celkom iste. Návrh koalície zrušiť koncesie a preniesť financovanie na rozpočet je dobrý začiatok. Ale musí mať pokračovanie, kde je potrebné nanovo definovať, čo vyňať z trhu, akým spôsobom, a koľko je na to spoločnosť ochotná dať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
