Do kontajnera v Nižnej Myšli prišla prvá rodina

V Nižnej Myšli vyrástla za týždeň nová ulica. Miestni sa sťahujú do kontajnerových bytov.

NIŽNÁ MYŠĽA. Pred oranžovým kontajnerom sedia manželia František a Jaroslava Vargovci. Rannú kávu si uvarili na plynovom variči. Vodu si vozia v bandaskách, elektrina ešte nefunguje.

„Bývali sme u známych, príbuzných. Nasťahovali sme sa k babke, ale jej dom zaplavilo. Už nikoho nechceme otravovať. Predsa každý potrebuje súkromie,“ vysvetľuje domáca pani.

Pätnásť dvojizbových bytov poskladaných z kontajnerov darovala obci za symbolické euro košická samospráva. V sobotu sa nasťahovala do nového domova prvá rodina.

Domy zničené zosuvmi začnú dnes búrať. Rovnako ako Vargovci s tromi synmi sa bezdomovcami stali po zosuve pôdy pri povodni desiatky ďalších rodín.

„V tú noc sme nespali doma. Mali sme šťastie. Múr v spálni praskol, na posteľ vypadol kusisko omietky. Schody do domu úplne odtrhlo. A potom to už išlo,“ opisuje František. V dome žili štrnásť rokov.

„Nezostalo nám nič. Možno tu postavíme nejakú záhradnú chatku, budeme pestovať zemiaky. Ale stavať tu už stopercentne nebudeme. Vďaka bohu aspoň za tie kontajnery,“ hovorí manželka.

Prvou obeťou zosuvu bol dom Peterčákovcov. „Z ničoho nič rovno nad sporákom praskol múr. Utekali sme kade ľahšie,“ spomína Ľuboš Peterčák.

Syn Ľuboš spolu so sestrami Andreou a Ivanou sa snažili motykami vykopať okolo domu ryhu, ktorou by voda odtekala. Nič nepomohlo.

Peterčákovci sa najskôr presťahovali do internátu v Košiciach, potom sa vrátili do Nižnej Myšle. Prechodne žijú v bývalej materskej škole v opustenom kláštore. „Asi pôjdeme do kontajnerov. Chcel by som postaviť dom. Len neviem z čoho a kde. V Myšli už asi nie. Veď ten kopec ohrozuje celú dedinu,“ hovorí otec Ľuboš.

Pavol Gaško sa do Nižnej Myšle presťahoval s rodičmi v roku 1966 z Košických Hámrov. Obec komunisti vysťahovali, na jej mieste je vodná nádrž Ružín. „Otecko vtedy povedal: Už nikdy nepostavím dom na brehu,“ hovorí. „Išli sme na kopec, aby nás voda nevzala. Aj tak si nás našla,“ smúti majiteľ.

Obyvatelia sa sťažujú na predchádzajúce samosprávy a národné výbory. Údajne už pred vyše dvadsiatimi rokmi robili v obci geologický prieskum, nikto ich však neupozornil, že kopec Varheď je nebezpečný. „Toto je koniec Nižnej Myšle. Tu už nikto stavať nebude,“ myslí si Ľuboš Peterčák.

Obete navštívili filmári

V sobotu 17. júla odvysiela STV v priamom prenose benefičný večer pre obete povodní. Za serióznosť zbierky ručia osobnosti, ktoré dostali cenu Krištáľové krídlo.

KOŠICE. Tragické príbehy rodín z Nižnej Myšle odvysiela Slovenská televízia ako súčasť benefičného večera v sobotu 17. júla.

Televízny štáb natáčal počas uplynulého víkendu vo východoslovenských obciach postihnutých záplavami a zosuvmi svahov.

Záštitu nad podujatím a zbierkou prevzali významné slovenské osobnosti, nositelia Krištáľového krídla.

„Je to zdrvujúce. Ľudia, s ktorými som sa stretla, sú poznačení na celý život. Je našou povinnosťou pomôcť predovšetkým tým, ktorým neostalo nič. Nielen finančne, ale aj morálne,“ povedala po návšteve obcí organizátorka Krištáľového krídla aj benefičného večera Pomôže celé Slovensko Mária Vaškovičová.

Benefičný večer spojí viaceré charitatívne organizácie, ktoré sa orientujú na pomoc ľudom postihnutým prírodným živlom.

„Nechceme sa pretekať, kto získa viac peňazí,“ hovorí Vaškovičová.

„Naším cieľom je dosiahnuť, aby pomoc bola adresná a čo najefektívnejšia. Aj preto budú v komisii zástupcovia mimovládnych organizácií, ktoré majú dôkladne preskúmané najviac postihnuté rodiny,“ povedala.