ší význam. Schátraný kostol bol totiž v 70. rokoch predmetom nielen komplexnej obnovy, ale aj výskumu a jeho priestory slúžia dnes na múzejnú expozíciu.
Umiestenenie
Kostol bol vybudovaný na vyvýšenej pravobrežnej terase Svinického potoka (280 m n. m.). Smerom na východ, juh a západ strmé svahy terasy sú značné prevýšené nad dolinu. Zarovnaná a vyvýšená plocha tak poskytla vhodné podmienky na vznik sídla, opevneného areálu, ale neskôr aj kostola.
Stavebno-historický vývoj
Sakrálny objekt vznikol ako jednoloďová románska stavba s kvadratickou loďou a polkruhovou svätyňou. Interiér presvetľovali úzke okná s poloblúkovým záklenkom a šikmým ostením. Do objektu sa vstupovalo románskym portálom z juhu. Loď bola krytá trámovým stropom a svätyňa ukončená konchou. Kostol bol vystavaný najskôr na prelome 12. - 13. storočia v rámci už skôr jestvujúcej obce. Vhodne situovaná a tým chránená dedina existovala zrejme už od polovice 11. stor., no až koncom 12. a v 13.stor. dali jej majitelia v obci vybudovať chrám a zemepanské sídlo. Osada na terase zanikla v 15. stor. a osídlenie sa presunulo do dnešnej polohy obce Svinica, do doliny, bližšie k obchodnej ceste. Opustený kostol sa zmenil na kláštorný objekt.
Románsky kostol datovaný podľa nálezov esovitej záušnice, mince Belu III.(1173-1196), architektúry objektu a pohrebiska s rozmernými kamennými náhrobníkmi, na koniec 12. stor. bol prestavaný potom začiatkom 14. stor. Objekt bol predĺžený západným smerom, kde bola predstavaná mohutná hranolová veža. Interiér a sčasti aj exteriér bol do polovice 14. stor. vyzdobený nástennými maľbami. V 15. stor. sa kostol predĺžil aj východným smerom, keď archaickú apsidu nahradil tiahly polygón. Koncom 16. stor. bola nadstavaná veža, ktorá získala aj estetickú sgrafitovú výzdobu. K severnému múru lode pribudla kaplnka a objekt bol obohnaný kamenným obranným múrom. S výnimkou jednej novovekej priečky nebolo viac do objektu zasahované.
Súčasný stav
Dodnes zostal severný a južný múr románskeho kostola vrátane architektonických detailov. Výsledky rano- a neskorogotickej stavebnej úpravy sú zachované v plnej miere. Len renesančná kaplnka bola zbúraná. Nesmierne hodnotný je pôvodný vstup, románsky ústupkový portál ukončený poloblúkovým záklenkom a vysokým štítom s oblúčikovým vlysom. Plocha štítu je pokrytá zvyškami nástenných malieb. Z románskej stavebnej fázy je zachované aj pôvodné okno. Veľmi zaujímavý je južný oporný systém veže, kde medzi mohutnými piliermi sú dve hlboké niky s lomeným záklenkom. Celá ich vnútorná plocha je pokrytá figurálnymi nástennými maľbami. Rozsiahle fragmenty malieb sa zachovali najmä v interiéri lode. Prevažne novozákonne kompozície malieb boli vytvorené vysokokvalitnou technikou v polovici 14. stor., najskôr zahraničným maliarom, ovplyvneným talianskou školou.
Interiér má plne stredoveký ráz. Svätyňa je krytá dvomi poľami krížovej rebrovej klenby. Rebrá klinového profilu sa pretínajú v kruhových svorníkoch s reliéfmi. Loď ukončuje rovný trámový strop. Podvežie kryje ťažká ranogotická rebrová klenba s kruhovým svorníkom taktiež reliéfne zdobeným. Na poschodie veže vedie úzka chodba so schodiskom. Z poschodia je pánska empora v lodi prístupná dvoma vstupmi s lomenými záklenkami.
Na vidiecke pomery extrémne vysoká, až šesťpodlažná veža, má na každom poschodí štrbinové otvory, resp. okná s kružbou alebo len ukončené poloblúkom. Na juhozápadnom nároží sa zachovala zaujímavá nárožná konzola v tvare zvieracej hlavy. V západnom múre veže je ranogotický portál s bohato profilovaným ostením s hlavicami. Loď a svätyňa je perforovaná jednoduchými otvormi s lomeným záklenkom a šikmým ostením. Aj keď sú okná bez kružby, umelecky hodnotný výraz v nich dotvárajú ornamentálne maľby, lemujúce takmer každé okno, či vstup. Pás malieb sa nachádza aj pod strechou okolo celej svätyne. Ojedinelé exteriérové maľby ešte viac zvyšujú pamiatkové hodnoty tohto objektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
